Najlepší pomer
ceny a kvality

Tisíce spokojných pútnikov ročne

Cestovná kancelária s 30 ročnou tradíciou

Rezervácia zájazdu online

Najnovšie pridané zájazdy

Pútnické zájazdy pre rok 2024

/Zobraziť všetky zájazdy

Špecializujeme sa na pútnické zájazdy a poznávacie zájazdy už viac ako 30 rokov, ktoré sú viac než len cestovaním – sú to cesty k hlbšiemu pochopeniu a duchovnému obohateniu.  Organizujeme zájazdy pre jednotlivcov aj ucelené skupiny. V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať a my vám pripravíme zájazd podľa vašich predstáv.

Naše zájazdy sú navrhnuté tak, aby poskytovali nielen odpočinok od každodennej rutiny, ale predovšetkým aby vám ponúkli priestor pre modlitbu, rozjímanie a duchovný rast. S nami máte príležitosť prehĺbiť svoj vzťah s Bohom a objaviť krásu Jeho stvorenstva cez rôzne kultúry a tradície, ktoré svet ponúka. Spomienky z pútnických zájazdov ostávajú roky veľmi silné. Určite nám dajú naši pútnici za pravdu. 

Izrael, Svätá zem, je korunou našich pútnických zájazdov, kde každý krok po tejto svätej zemi predstavuje krok bližšie k porozumeniu biblických príbehov a k lepšiemu chápaniu našej viery. Je to miesto, kde sa história a duchovno prelínajú, a ponúka neopakovateľnú príležitosť na duchovnú obnovu a hlboké duchovné zážitky.

francuzsko_lurdy

Francúzsko

11 zájazdov

Portugalsko

9 zájazdov
barcelona

Španielsko

5 zájazdov

Svätá zem - Izrael

4 zájazdov

Taliansko

13 zájazdov

Prečo si kúpiť zájazd u nás ?

40,000+ Zákazníkov

Množstvo spokojných zákazníkov

Cestovná kancelária s garanciou

Sme tu pre vás už viac ako 30 rokov

Bezpečná rezervácia

Bezpečná rezervácia online

AWERTOUR na Facebooku.

Comments Box SVG iconsUsed for the like, share, comment, and reaction icons

🟣 PIATA PÔSTNA NEDEĽA B

Od šestnásteho storočia sa v mnohých krajinách kresťanského sveta, a tiež aj na Slovensku, zaužíval zvyk zahaľovať kríže aj obrazy znázorňujúce kríž, a to práve na vrchole pôstneho obdobia, konkrétne v dnešnú 5. pôstnu nedeľu. Kríže sú zahalené do Veľkého piatku a obrazy do Veľkej soboty, ktoré sa odhalia pred obradmi. Preto sa táto nedeľa – čo si my skôr narodení pamätáme – volala Smrtná alebo Čierna nedeľa. Dnes sa už tieto názvy nepoužívajú. Dôvod zahaľovať kríže vyplýva jednak z liturgických čítaní, konkrétne evanjelia dnešnej nedele, a tiež aj celkovo z vrcholu pôstneho obdobia.
Dnes si máme možnosť vypočuť evanjelium o tom, ako Pán Ježiš prišiel posledné dni pred svojím umučením do Jeruzalema, kde ho chcela vidieť nejaká skupina Grékov, ktorí sa dozvedeli o Ježišovej činnosti. Je zaujímavé, ako ich Ježiš privítal. Nepoukázal im na svoje zázraky ani na svoje učenie, ba mohol sa pred nimi premeniť tak, ako na hore Tábor, aby ich oslovil a aby sa im takto zapáčil. Jemu sa nejednalo o takéto zapáčenie. Povedal im, že stojí pred ťažkým životným rozhodnutím. A tu si, milí priatelia, uvedomme, že v osobe Ježiša ako človeka bola aj druhá Božská osoba, t.j. v ňom boli dve prirodzenosti, božská aj ľudská. V Getsemanskej záhrade vždy vysvetľujem pútnikom, že Ježiš ako človek sa prirodzene bál utrpenia a smrti, lebo ako Boh vedel presne, ako bude trpieť v ľudskom tele. A aj v tomto prípade sa vyjadril, že ho o niekoľko dní čaká úloha, aby svojou smrťou na kríži potvrdil to, čo hlásal o Bohu, a tak Boha oslávil a keď zomrie tak pritiahne mnohých. Preto povedal: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ Vyjadril to aj príkladom o pšeničnom zrne, ktoré len vtedy prinesie bohatú úrodu, keď odumrie. Ale keď sa zrno nezaseje do zeme a neodumrie, tak zostane samo.
A tu sa teraz zamyslime nad tým, k čomu nás chce Pán Ježiš dnešnou staťou evanjelia poučiť a povzbudiť. My sa často vyhýbame vziať na seba nejakú obetu alebo utrpenie. A priznajme si, že sa bojíme myslieť aj na smrť. Veľa razy sa mi stalo, keď mi prišli príbuzní hlásiť pohreb otca alebo matky, a keď som sa ich opýtal, či nebohý bol zaopatrený, tak mi povedali, že sa mu báli povedať, či majú zavolať kňaza, aby sa nezľakol, že už ide zomrieť. A nielen smrti či choroby sa bojíme, ale aj inej obety ako napríklad, keď mladá matka v požehnanom stave ide radšej na potrat, ako by sa mala starať o narodené dieťa. Alebo niektoré deti, aby sa nemuseli starať o starého a nevládneho rodiča, tak ho radšej odpracú do domova dôchodcov. Istá pani pracovala na výletnej lodi z Nemecka po Dunaji do Čierneho mora. Bohaté deti radšej zaplatili starému rodičovi výlet, doviezli ho na vozíku na loď a personál sa o neho mal postarať. Áno, túžime mať v živote pohodu, pohodlie a pôžitky.
Milí priatelia, Pán Ježiš nás neprišiel obrať o pohodu života. On nám to rád dopraje, ale my si musíme uvedomiť, že v našom živote prichádzajú aj také skutočnosti, ako je bolesť, choroby, smrť tak naša, ako aj našich blízkych. Tak to vždy bolo, a tak to aj bude. Príkladom o pšeničnom zrne nás chce povzbudiť, aby sme takéto a podobné bolestné stavy znášali tak, aby nás nikdy neuviedli do zúfalstva alebo na psychiatriu, ale aby sme aj z takýchto situácií videli pozitívny význam. Ako totiž odumrie zrno, aby z neho vyšiel nový, bohatší život, tak aj z nášho utrpenia, z našich chorôb, z našich bolestí a z našej smrti vzíde pre nás nový, hojnejší a bohatší večný život. Toto je veľká pravda dnešného evanjelia. Tak čo? Prijmeme ju s vierou? Spomeňme si napr. na veľmi známeho svätca Maximiliána Kolbeho - kňaza, ktorý sa obetoval za odsúdeného spoluväzňa, manžela a otca Gavojníčka, ktorého veliteľ v koncentráku posielal do hladového bunkra. Páter Kolbe obetoval svoj život, aby Gavojníček žil. Podobných prípadov máme v histórii veľmi veľa. Odkiaľ títo ľudia brali silu? Určite aj z dnešnej state evanjelia.
Prosme Pána Ježiša, aby nám dal dostatok sily, aby sme s jeho pomocou dokázali prijať i najťažšie chvíle života s vierou tak, aby nám z našej obety, nášho utrpenia a z našej smrti vzišiel ako z pšeničného zrna hojný večný život.

Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.
... See MoreSee Less

🟣 PIATA PÔSTNA NEDEĽA B

     Od šestnásteho storočia sa v mnohých krajinách kresťanského sveta, a tiež aj na Slovensku, zaužíval zvyk zahaľovať kríže aj obrazy znázorňujúce kríž, a to práve na vrchole pôstneho obdobia, konkrétne v dnešnú 5. pôstnu nedeľu. Kríže sú zahalené do Veľkého piatku a obrazy do Veľkej soboty, ktoré sa odhalia pred obradmi. Preto sa táto nedeľa – čo si my skôr narodení pamätáme – volala Smrtná alebo Čierna nedeľa. Dnes sa už tieto názvy nepoužívajú. Dôvod zahaľovať kríže vyplýva jednak z liturgických čítaní, konkrétne evanjelia dnešnej nedele, a tiež aj celkovo z vrcholu pôstneho obdobia.
     Dnes si máme možnosť vypočuť evanjelium o tom, ako Pán Ježiš prišiel posledné dni pred svojím umučením do Jeruzalema, kde ho chcela vidieť nejaká skupina Grékov, ktorí sa dozvedeli o Ježišovej činnosti. Je zaujímavé, ako ich Ježiš privítal. Nepoukázal im na svoje zázraky ani na svoje učenie, ba mohol sa pred nimi premeniť tak, ako na hore Tábor, aby ich oslovil a aby sa im takto zapáčil. Jemu sa nejednalo o takéto zapáčenie. Povedal im, že stojí pred ťažkým životným rozhodnutím. A tu si, milí priatelia, uvedomme, že v osobe Ježiša ako človeka bola aj druhá Božská osoba, t.j. v ňom boli dve prirodzenosti, božská aj ľudská. V Getsemanskej záhrade vždy vysvetľujem pútnikom, že Ježiš ako človek sa prirodzene bál utrpenia a smrti, lebo ako Boh vedel presne, ako bude trpieť v ľudskom tele. A aj v tomto prípade sa vyjadril, že ho o niekoľko dní čaká úloha, aby svojou smrťou na kríži potvrdil to, čo hlásal o Bohu, a tak Boha oslávil a keď zomrie tak pritiahne mnohých. Preto povedal: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ Vyjadril to aj príkladom o pšeničnom zrne, ktoré len vtedy prinesie bohatú úrodu, keď odumrie. Ale keď sa zrno nezaseje do zeme a neodumrie, tak zostane samo.
     A tu sa teraz zamyslime nad tým, k čomu nás chce Pán Ježiš dnešnou staťou evanjelia poučiť a povzbudiť. My sa často vyhýbame vziať na seba nejakú obetu alebo utrpenie. A priznajme si, že sa bojíme myslieť aj na smrť. Veľa razy sa mi stalo, keď mi prišli príbuzní hlásiť pohreb otca alebo matky, a keď som sa ich opýtal, či nebohý bol zaopatrený, tak mi povedali, že sa mu báli povedať, či majú zavolať kňaza, aby sa nezľakol, že už ide zomrieť. A nielen smrti či choroby sa bojíme, ale aj inej obety ako napríklad, keď mladá matka v požehnanom stave ide radšej na potrat, ako by sa mala starať o narodené dieťa. Alebo niektoré deti, aby sa nemuseli starať o starého a nevládneho rodiča, tak ho radšej odpracú do domova dôchodcov. Istá pani pracovala na výletnej lodi z Nemecka po Dunaji do Čierneho mora. Bohaté deti radšej zaplatili starému rodičovi výlet, doviezli ho na vozíku na loď a  personál sa o neho mal postarať. Áno, túžime mať v živote pohodu, pohodlie a pôžitky.
     Milí priatelia, Pán Ježiš nás neprišiel obrať o pohodu života. On nám to rád dopraje, ale my si musíme uvedomiť, že v našom živote prichádzajú aj také skutočnosti, ako je bolesť, choroby, smrť tak naša, ako aj našich blízkych. Tak to vždy bolo, a tak to aj bude. Príkladom o pšeničnom zrne nás chce povzbudiť, aby sme takéto a podobné bolestné stavy znášali tak, aby nás nikdy neuviedli do zúfalstva alebo na psychiatriu, ale aby sme aj z takýchto situácií videli pozitívny význam. Ako totiž odumrie zrno, aby z neho vyšiel nový, bohatší život, tak aj z nášho utrpenia, z našich chorôb, z našich bolestí a z našej smrti vzíde pre nás nový, hojnejší a bohatší večný život. Toto je veľká pravda dnešného evanjelia. Tak čo? Prijmeme ju s vierou? Spomeňme si napr. na veľmi známeho svätca Maximiliána Kolbeho - kňaza, ktorý sa obetoval za odsúdeného spoluväzňa, manžela a otca Gavojníčka, ktorého veliteľ v koncentráku posielal do hladového bunkra. Páter Kolbe obetoval svoj život, aby Gavojníček žil. Podobných prípadov máme v histórii veľmi veľa. Odkiaľ títo ľudia brali silu? Určite aj z dnešnej state evanjelia.
     Prosme Pána Ježiša, aby nám dal dostatok sily, aby sme s jeho pomocou dokázali prijať i najťažšie chvíle života s vierou tak, aby nám z našej obety, nášho utrpenia a z našej smrti vzišiel ako z pšeničného zrna hojný večný život.

     Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.

8 CommentsComment on Facebook

Veľká vďaka za krásny výklad 🙏♥️🙏aj ja sa starám o mentálne postihnutú dcérku a niekedy je to veru veľmi ,, ťažké"no s Božou pomocou to nejako zvládam🙏🙏🙏

♥️

🙏🙏🙏

Srdečná vďaka otec Martin 🙏♥️🙏

🙏♥️🙏🍀🙏

Krásny text, pravdivý, len niekedy s tými rodičmi netreba odsúdiť deti, keď ich dajú do zariadenia, lebo poznám prípady, kedy už bola potrebná odborná a 24 hodinová starostlivosť. Niekedy sa to fakt nedá 😢

Vďaka.

View more comments

🟣 ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA B

Tak ako v Advente, tak aj vo Veľkom pôste, keď prežívame vrchol obdobia, tak sa takáto nedeľa nazýva „Laetare,“ – Nedeľa radosti.
Pozorne si na svätej omši vypočujme alebo aj súkromne prečítajme evanjelium dnešnej nedele od evanjelistu Jána 3, 14-21. Je to rozhovor Pána Ježiša s Nikodémom, popredným farizejom a členom židovskej veľrady. Tento rozhovor sa udial tajne v noci, lebo Nikodém sa bál kolegov z veľrady, ktorí boli zásadne proti Ježišovi a Jeho učeniu. Nikodém určite tajne počúval Ježiša, keď učil v jeruzalemskom chráme. Čosi mu v duši akoby šepkalo, že tento Učiteľ z Nazareta má pravdu a bolo by dobré s ním sa zoči-voči stretnúť a porozprávať sa. Keď si všimneme tento rozhovor, tak jasne pochopíme vážnosť každej vety.
Zamyslime sa hneď nad prvou vetou a to konkrétne nad slovami: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada...“ V Štvrtej knihe Mojžišovej (Num 21, 4 – 9)) sa píše, ako sa vyvolený národ búril proti Bohu a Mojžišovi, keď ich viedol púšťou do Zasľúbenej zeme a ako tento národ Boh potrestal, keď naň dopustil jedovaté hady pre nevďačnosť. Veľa z ľudu zahynulo následkom uhryznutia hadmi. Nato Mojžiš prosil Boha, aby od národa odvrátil tento trest, pričom sa Boh zmiloval a prikázal Mojžišovi, aby urobil medeného hada a povesil ho na kôl a kto uštipnutý na tohto hada pozrie, tak sa mu nič nestane.
Keď študujeme Sväté písmo a konkrétne Starý zákon, tak táto hore uvedená ukážka s medeným hadom je len jedna z mnohých, kedy sa Boh zmiloval nad neposlušnosťou, nevďakom a hriešnosťou ľudského pokolenia. Všetko dal stvorenému človekovi, ale i napriek toľkej dobrote sa človek odvďačil hriešnosťou, čo spôsobilo, že Boh reagoval svojou spravodlivosťou a ľudí postihol trestom. Všimnime si ale, že i napriek svojej nekonečnej spravodlivosti dáva miesto svojmu milosrdenstvu. Vyháňa síce človeka z raja, podrobí ho utrpeniu, bolesti a smrti, ale ponechá mu šancu večnej záchrany, keď mu prisľúbi Vykupiteľa. Človek opäť zabudne hriešnym životom na Božie dobrodenia, a tak nasleduje trest, keď na svet dopustí potopu, ktorá vyhubí ľudstvo, no nie všetko. Zachráni spravodlivého Noema s rodinou, ktorej vo svojom milosrdenstve dovolil ďalej žiť. Ani potom sa ľudské pokolenie nepoučilo a keď sa dopúšťalo hrozných hriechov, najmä v mestách Sodome a Gomore, následkom čoho prichádza hrozný trest na ich obyvateľov. Ale aj tu sa prejavuje Božie milosrdenstvo na Lótovi a jeho rodine, ale nadovšetko na Abrahámovi, ktorého urobil počiatkom nového národa. A keď sa aj toto Abrahámovo potomstvo po čase spreneverilo, tak Boh vo svojom milosrdenstve použil posledný prejav svojho milosrdenstva, keď dal vyvesiť na drevo kríža svojho Syna, aby tak, ako bol vyvesený had na púšti, tak bol jeho Syn záchranou pri pohľade na neho s vierou.
A tu je zmysel dnešnej state rozhovoru Ježiša s Nikodémom. Kto sa pozrie na kríž – podotýkam – pohľadom plným viery, je pre každého z nás jediným a posledným prostriedkom, ako sa zachrániť pred smrteľným uhryznutím pekelného hada, t.j. pred večným zatratením.
Milí priatelia, prežívame vrchol pôstneho obdobia. Častejšie máme možnosť upierať svoj pohľad na kríž, či už pri pobožnostiach krížovej cesty, modlitby posvätného bolestného ruženca, čo nás má privádzať k úprimnej vďačnosti voči nebeskému Otcovi za to, že zatiaľ nepoužíva svoju nekonečnú spravodlivosť, ale nám ponúka svoje milosrdenstvo, ktoré by sme si mali viac uvedomovať najmä počas tohto pôstneho obdobia. Nech pohľad na kríž nie je len sentimentálnym pohľadom, ale úprimnou vďačnosťou nebeskému Otcovi a jeho Synovi za ich nekonečnú lásku.

Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.

*na foto BIBLICKÝ RYBNÍK SILOE
... See MoreSee Less

🟣 ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA B

     Tak ako v Advente, tak aj vo Veľkom pôste, keď prežívame vrchol obdobia, tak sa takáto nedeľa nazýva „Laetare,“ – Nedeľa radosti.
     Pozorne si na svätej omši vypočujme alebo aj súkromne prečítajme evanjelium dnešnej nedele od evanjelistu Jána 3, 14-21. Je to rozhovor Pána Ježiša s Nikodémom, popredným farizejom a členom židovskej veľrady. Tento rozhovor sa udial tajne v noci, lebo Nikodém sa bál kolegov z veľrady, ktorí boli zásadne proti Ježišovi a Jeho učeniu. Nikodém určite tajne počúval Ježiša, keď učil v jeruzalemskom chráme. Čosi mu v duši akoby šepkalo, že tento Učiteľ z Nazareta má pravdu a bolo by dobré s ním sa zoči-voči stretnúť a porozprávať sa. Keď si všimneme tento rozhovor, tak jasne pochopíme vážnosť každej vety.
     Zamyslime sa hneď nad prvou vetou a to konkrétne nad slovami: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada...“ V Štvrtej knihe Mojžišovej (Num 21, 4 – 9)) sa píše, ako sa vyvolený národ búril proti Bohu a Mojžišovi, keď ich viedol púšťou do Zasľúbenej zeme a ako tento národ Boh potrestal, keď naň dopustil jedovaté hady pre nevďačnosť. Veľa z ľudu zahynulo následkom uhryznutia hadmi. Nato Mojžiš prosil Boha, aby od národa odvrátil tento trest, pričom sa Boh zmiloval a prikázal Mojžišovi, aby urobil medeného hada a povesil ho na kôl a kto uštipnutý na tohto hada pozrie, tak sa mu nič nestane.
     Keď študujeme Sväté písmo a konkrétne Starý zákon, tak táto hore uvedená ukážka s medeným hadom je len jedna z mnohých, kedy sa Boh zmiloval nad neposlušnosťou, nevďakom a hriešnosťou ľudského pokolenia. Všetko dal stvorenému človekovi, ale i napriek toľkej dobrote sa človek odvďačil hriešnosťou, čo spôsobilo, že Boh reagoval svojou spravodlivosťou a ľudí postihol trestom. Všimnime si ale, že i napriek svojej nekonečnej spravodlivosti dáva miesto svojmu milosrdenstvu. Vyháňa síce človeka z raja, podrobí ho utrpeniu, bolesti a smrti, ale ponechá mu šancu večnej záchrany, keď mu prisľúbi Vykupiteľa. Človek opäť zabudne hriešnym životom na Božie dobrodenia, a tak nasleduje trest, keď na svet dopustí potopu, ktorá vyhubí ľudstvo, no nie všetko. Zachráni spravodlivého Noema s rodinou, ktorej vo svojom milosrdenstve dovolil ďalej žiť. Ani potom sa ľudské pokolenie nepoučilo a keď sa dopúšťalo hrozných hriechov, najmä v mestách Sodome a Gomore, následkom čoho prichádza hrozný trest na ich obyvateľov. Ale aj tu sa prejavuje Božie milosrdenstvo na Lótovi a jeho rodine, ale nadovšetko na Abrahámovi, ktorého urobil počiatkom nového národa. A keď sa aj toto Abrahámovo potomstvo po čase spreneverilo, tak Boh vo svojom milosrdenstve použil posledný prejav svojho milosrdenstva, keď dal vyvesiť na drevo kríža svojho Syna, aby tak, ako bol vyvesený had na púšti, tak bol jeho Syn záchranou pri pohľade na neho s vierou.
     A tu je zmysel dnešnej state rozhovoru Ježiša s Nikodémom. Kto sa pozrie na kríž – podotýkam – pohľadom plným viery, je pre každého z nás jediným a posledným prostriedkom, ako sa zachrániť pred smrteľným uhryznutím pekelného hada, t.j. pred večným zatratením.
     Milí priatelia, prežívame vrchol pôstneho obdobia. Častejšie máme možnosť upierať svoj pohľad na kríž, či už pri pobožnostiach krížovej cesty, modlitby posvätného bolestného ruženca, čo nás má privádzať k úprimnej vďačnosti voči nebeskému Otcovi za to, že zatiaľ nepoužíva svoju nekonečnú spravodlivosť, ale nám ponúka svoje milosrdenstvo, ktoré by sme si mali viac uvedomovať najmä počas tohto pôstneho obdobia. Nech pohľad na kríž nie je len sentimentálnym pohľadom, ale úprimnou vďačnosťou nebeskému Otcovi a jeho Synovi za ich nekonečnú lásku.

     Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.

*na foto BIBLICKÝ RYBNÍK SILOE

5 CommentsComment on Facebook

Vďaka 🙏♥️🙏

♥️

Srdečná vďaka otec Martin za krásnu katechezu 🙏♥️🙏🍀🙏

Vďaka

Vďaka.

View more comments