ŠIESTA NEDEĽA CEZ ROK A
V nedeľu, pred dvoma týždňami, sme v zamyslení uvažovali na tému Blahoslavenstvá, kde som vysvetlil veľkú dôležitosť, ktorú im dal Pán Ježiš. Tiež som vysvetlil, že v evanjeliu podľa Matúša sa v troch kapitolách nachádzajú aj ďalšie jeho dôležité témy. Je to takzvaná Horská reč, v ktorej Ježišovi veľmi záležalo na tom, ako má správne žiť ten, kto ho chce svojím životom nasledovať. Nesmie to byť taký život, ako ho vtedy žili farizeji a zákonníci. Často ich Pán Ježiš kritizoval, lebo k Zákonu vymysleli stovky rôznych zákazov a príkazov, ktoré nemali nič spoločné so Zákonom a kto ich nerešpektoval, tak ten podľa nich nebol spravodlivý pred Bohom. Pán Ježiš na ich spôsob života reagoval vetou: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť!“ Tu si musíme uvedomiť, že Pán Ježiš s láskou rešpektoval Zákon (náš Starý zákon), lebo ho zjavil sám Otec, a to preto, aby jeho vyvolený národ žil podľa neho a bol šťastný. Naplnením Zákona boli proroctvá, ktoré sa vťahovali na Ježišov príchod na tento svet. A to, že Pán Ježiš prišiel na tento svet v ľudskej podobe, tak dokonale naplnil Zákon aj Prorokov tým, že splnil vôľu nebeského Otca.
Možno si teraz budete myslieť, že si Pán Ježiš protirečí, keď prehlásil, že neprišiel zrušiť Zákon, ale ho naplniť. On nič nechce meniť na Zákone, lebo by to robil proti svojmu Otcovi, ale chce poukázať, v čom spočíva význam daného prikázania. Korene každého hriechu sú v ľudskom srdci. Ak povedal: „Ale, ja vám hovorím.“ Tak tým chcel povedať, že napríklad nielen vražda je ťažkým hriechom proti životu, ale už samotný hnev voči človekovi, ktorý sa rodí v srdci, je tým prvým podnetom, že k vražde dôjde. Napríklad: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No, ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá.“ Čo tým chcel Pán Ježiš povedať? To, že kto krotí v sebe hnev, tak taký človek nikdy vraždu nespácha.
Alebo si z dnešnej state ešte vezmime ďalšie prikázanie: Nescudzoložíš. Podobne Pán Ježiš tu chce poukázať na žiadostivosť, ktorá predchádza cudzoložstvu alebo smilstvu. V dnešnej dobe je veľmi veľa nástrah najmä na mladých ľudí, ktorí si cez počítače nachádzajú rôzne programy, ktoré evokujú ich mysle, a tak sa potom dopúšťajú hriechov proti čistote. V mnohých rozhovoroch s mladými ľuďmi, keď riešim takéto problémy, hovorím, že ak chcem na svojom pozemku zničiť burinu, tak mám na to dva spôsoby. Alebo burinu skosím. Mám síce od nej nejaký čas pokoj, ale zistím, že burina rastie ďalej. Druhý spôsob je, že burinu vytrhám s koreňom, čím sa jej úplne zbavím. Tým chcem povedať, že čo vojde očami alebo ušami do môjho vnútra, to potom vo mne vyvoláva pnutia, ktoré sú dôsledkom pádu proti čistote. Čo z toho vyplýva? To, že sa vyhnem takýmto a podobným programom. Myslím si, že toto stačí na pochopenie, čo Pán Ježiš myslel tým, keď povedal, že neprišiel Zákon zrušiť, ale ho naplniť. A to by som nazval moderným výrazom: „prevencia.“
Áno, z toho vidíme a poznávame dôležitosť Horskej reči, ktorej súčasťou je aj text dnešného evanjelia. Vidíme, že Pán Ježiš nám odporúča žiť naše náboženstvo ináč, ako to robili farizeji. Podstata nášho náboženstva sa má uskutočňovať hlboko v našom srdci, a to v láske k Pánu Bohu a blížnemu. Z takejto dvojitej lásky majú prameniť naše vonkajšie skutky. Farizejom napríklad vadilo, že Pán Ježiš uzdravil chorého v sobotu. Nejednalo sa im o pomoc ťažkou chorobou postihnutého človeka, ale sa im jednalo o vonkajšie zachovanie príkazom nimi vymyslenými. Tiež si veľmi viditeľne robili veľké modlitebné remienky len preto, aby ich ľudia videli, že akí sú zbožní a ako sa zbožne modlia, no v srdci mali iba tú myšlienku, aby ich ľudia obdivovali. My takíto, podľa Pána Ježiša, nesmieme byť. Keď idem na svätú omšu, tak preto, že to robím z vrúcnej lásky k Pánu Bohu. Keď idem na svätú spoveď, tak tam idem s úprimnou ľútosťou nad spáchanými hriechmi. Keď pristupujem k svätému prijímaniu, tak to robím z úprimnej túžby po Pánu Ježišovi. Aj moju modlitbu mám prežívať s úprimnou Božou blízkosťou. Alebo moje vzťahy v rodine, v domácnosti, v susedstve, na pracovisku, v škole majú vyvierať z opravdivej lásky k blížnym. Takéto má byť podľa Pána Ježiša naše náboženstvo. Možno sa teraz pri tomto zamyslení spýtate sami seba: „Kde vziať takúto lásku?“ No, kde inde ako u toho, ktorý o sebe povedal, že je LÁSKA, čo dokázal až po smrť na kríži.
A preto, milí priatelia, zatúžme aj my dnes po hlbšom náboženskom živote s prosbou k našej nebeskej Matke, aby nám pomáhala, aby všetky naše náboženské úkony a skutky vyvierali z hlbokej lásky k Pánu Bohu a blížnemu.
Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.