DVADSIATA DRUHÁ NEDEĽA CEZ ROK C
Možno, že niekto z vás na vlastnej koži pocítil vo svojom živote tvrdosť a zákernosť boja o miesto. Zvykne sa hovoriť, že niektorí ľudia sa nečestným spôsobom domáhajú o lepšie miesto, a tak sa ho chcú zmocniť aj cez mŕtvoly iných.
S takouto situáciou nás Pán Ježiš oboznamuje v podobenstve o popredných miestach pri svadobnom stole. Biblisti hovoria, že tu Ježišov nehovorí o nejakých spoločenských pravidlách, kto a kde si má pri svadobnom stole sadnúť, ale sa mu ide o niečo iné. Týmto podobenstvom nás chce poučiť o niečom dôležitom pre náš život. A to poučenie znie: „Kto sa povyšuje, býva ponížený.“ Preto aj nás chce Pán Ježiš získať pre poníženosť.
Vysvetlime si teraz, ako chápať slovo „poníženosť.“ Obyčajne v dnešnom svete je poníženosť vysmiata, lebo sa považuje za slabošstvo, či pocit menejcennosti, a to nám pripomína, že v dnešných časoch majú mnohí ľudia zmýšľanie také, ktoré sa podobá starodávnym pohanským časom. Stačí si prečítať poslednú knihu zo Starého zákona, Druhú knihu Makabejcov.
Lenže nás o poníženosti poučuje Pán Ježiš preto, že nám nechce zle, že nám nechce pokaziť život. Hovorí nám: „Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve“ (Mt 18, 4). Čo znamenajú tieto slová? Dieťa sa cíti vo všetkom odkázané na rodičov, lebo všetko dostáva od nich a nič si samo nemôže nadobudnúť. Pán Ježiš chce, aby veriaci kresťan uznával svoju odkázanosť na nebeskom Otcovi. Nie tak, ako známy francúzsky filozof Jean Paul Sartre, ktorý nielen bol ateista, ale vo svojich filozofických dielach aj veľký odporca Pána Boha. On tvrdil, že človek je slobodný, preto nemôže existovať Boh, lebo keby Boh jestvoval ako Stvoriteľ a Pán človeka, tak by musel byť podriadený Bohu. Lenže človek nemôže byť nikomu podriadený, pretože človek je veľký, neobmedzený obrovský titán a odkedy si to človek uvedomil, odvtedy Boh pre človeka zomrel. Dáme si otázku: „Môže byť takýto pyšný človek schopný uveriť v Boha, modliť sa k Bohu a vojsť do Božieho kráľovstva?“
A tu jasne chápeme, prečo nás Pán Ježiš tak naliehavo vyzýva k poníženosti a k pokore. Dôvod je takýto: Človek, ktorý je namyslený a pyšný, nie je schopný dať miesto Bohu vo svojom srdci, pretože srdce pyšného človeka je tak preplnené samým sebou, že tam jednoducho nemá miesto pre Boha ani pre ľudí. Čiže, pýcha je najväčšou prekážkou lásky k Bohu a blížnemu.
Milí priatelia, rozhodnime sa teraz, či sa dáme nainfikovať sártrovským pyšným ateizmom alebo či sa dáme získať Ježišom, ktorý nás povzbudzuje: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11 29). A aby sme sa správne modlili, modlime sa takto: „Ježišu, tichý a pokorný srdcom, sprav srdce naše podľa Srdca svojho.“
Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.