Facebook

AWERTOUR, spol. s r.o.

3 days ago

🔵DVADSIATA DEVIATA NEDEĽA CEZ ROK B

Každý z nás mal v živote vysnívaný určitý cieľ alebo zmysel života. Či sa nám túžba vyplnila, alebo nie, na to si každý sám musí odpovedať. Ja osobne som mal od detstva vysnívaný zmysel života ten, že sa chcem stať kňazom, čo sa mi s pomocou Božou aj splnilo.
Aj dvaja učeníci Jakub a Ján mali vysnívaný zmysel života, a to stretnúť sa s očakávaným Mesiášom. Nie raz som spomenul v minulých zamysleniach, že Židia celé stáročia očakávali Mesiáša, ale nie takého, ako ho predpovedali proroci, ale takého, ktorý ovládne ich krajinu, vyženie nenávidených Rimanov a vyhlási sa za absolútneho pána. V tomto duchu žil celý národ a tiež aj dvanásti apoštoli a medzi nimi neboli výnimkou ani naši spomínaní bratia. Všimnime si, že títo dvaja učeníci boli spolu s Petrom privilegovanými svedkami vzkriesenia Jairovej dcéry, Ježišovho premenenia na Hore Tábor a aj jeho agónie v Getsemanskej záhrade. Je zaujímavé, že sa tentoraz akoby vzdialili od Petra. V Galiley sa učeníci hádali medzi sebou, kto z nich bude v Ježišovom kráľovstve väčší a tu dvaja učeníci mieria ešte vyššie, keď sa domáhajú najvyššieho miesta pri Ježišovi. Podotýkam, že spomenutá udalosť dnešného evanjelia sa odohrala, keď Ježiš so svojimi učeníkmi vystupoval do Jeruzalema a blížila sa hodina jeho utrpenia a smrti na kríži.
Pán Ježiš sa síce nevysmial požiadavke dvoch bratov, hoci ostatní sa na nich nahnevali, ale jasne naznačil, že jeho kráľovstvo je kráľovstvom nie svetskej moci, ale služby. Upozornil ich, že pri ňom ich čaká iná kariéra, iný zmysel života. Keď chcú byť jeho ministrami, tak musia ísť tou istou cestou ako On, cestou kríža a služby iným. Slovo minister je odvodené od latinského slova „ministro“ – „slúžim“, z čoho je odvodené aj naše slovo miništrant, čiže ten, kto posluhuje pri oltári. Preto dnešná posledná veta z evanjelia jasne naznačila, čo je dôležité pre získanie Božieho kráľovstva, že je to služba blížnemu.
Dobre vieme, že v prirodzenosti človeka je skôr vládnuť nad inými, ako slúžiť iným. Z tejto nespútanej túžby po prvenstve nad inými pochádzajú všetky spory v manželstvách, v rodinách, na pracoviskách, v spoločenskom živote a všetky iné nepriateľstvá. Aj všetky vojny na svete sa odohrali len preto, že nejaký mocipán chcel vládnuť, dalo by sa povedať, nad celým svetom. Takáto túžba vládnuť mala za následok milióny ľudských životov a je to najstrašnejšia metla celého ľudstva, ako to môžeme – žiaľ – konštatovať aj v dnešných časoch. Keby takýto mocipáni poslúchli Ježišovo učenie slúžiť iným a keby sa vykorenila z ľudí túžba vládnuť nad inými, bol by život na zemi šťastný. Ježiš nás všetkých miluje, a preto mu tak záleží na dobre každého človeka, a preto veľmi zdôrazňuje, aby si ľudia navzájom slúžili tak, ako to dokázal On pri Poslednej večeri, keď sa prepásal zásterou a rad radom umyl nohy svojim apoštolom. Jasne im povedal, a to bola aj jeho posledná vôľa: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ Myslím si, že si tento Ježišov skutok obidvaja hore uvedení apoštoli všimli a pochopili nezmysel ich žiadosti mať ministerské kreslá v ich nesprávne vysnívanom kráľovstve.
Pri Poslednej večeri, a nadovšetko po zoslaní Ducha Svätého, Jakub a Ján jasne pochopili svoj životný smer, keď Ján napísal svoje evanjelium, listy a tiež aj poslednú knihu Nového zákona – Zjavenie. Jeho život bol nasmerovaný na službu hlásania evanjelia, pre ktoré veľa trpel telesnými utrpeniami, ba aj vyhnanstvom na ostrove Patmos. Jeho brat Jakub odišiel hlásať evanjelium do Španielska. Odtiaľ sa vrátil do Jeruzalema a za prenasledovania cisára Agripu (41-44) ako jeden z prvých apoštolov položil za Ježiša život. Španieli jeho telesné pozostatky z vďačnosti preniesli do Santiága de Compostela, kde si ho pri jeho hrobe pútnici uctievajú a prinášajú veľké obete peších pútí minimálne 100 kilometrov.
Milí priatelia, keď budete čítať toto zamyslenie, tak sa spolu s Jakubom a Jánom rozhodnite pre drobné služby blížnym. Je to Ježišovo želanie, jeho túžba, jeho vôľa, a to taká silná, že za službu blížnym prisľúbil večná život v Nebeskom kráľovstve.

Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less

AWERTOUR, spol. s r.o.

1 week ago

Ďakujeme ❤ Farnosť Nitra Klokočina
Sprevádzal obľúbený a skúsený ICLic., Mgr. Miroslav Labač

www.awertour.sk ... See MoreSee Less

AWERTOUR, spol. s r.o.

1 week ago

🔵DVADSIATA ÔSMA NEDEĽA CEZ ROK B

Často sa mi stalo, keď som s pútnikmi prechádzal v Jeruzaleme popri hradbách mesta, že mi dali otázku, ako je to s uchom ihly, ktorú Pán Ježiš spomína v dnešnom evanjeliu. Aby sme správne pochopili výraz „ucho ihly,“ tak v Ježišových časoch to bola jedna brána na hradbách, ktorá bola nízka a zároveň aj úzka. Pravdaže ťava sama o sebe cez ňu prejsť nemohla, ale skúsený majiteľ ju cez ňu previedol tak, že ona sa zvláštnym spôsobom akoby poskladala na kolená nôh a tak, aj keď s problémom, ale bolo to možné. Preto Pán Ježiš povedal, že aj boháč môže prísť do neba, ale len s pomocou Božou, keď to správne pochopí.
Za Ježišom prišiel istý muž s otázkou, že čo má urobiť, aby dosiahol večný život. Ježiš mu odpovedal, aby zachovával Božie prikázania, ako nezabiješ, nepokradneš a iné. Na to mu on odpovedal, že to robí od mladosti a že mu Ježiš nezatlieskal a nepovedal: „Výborne!“ Ani nepovedal: „To ti stačí!“ Ale naopak, povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Predaj, čo máš, potom príď a nasleduj ma!“ Tým mu dal jasne najavo, že Ježiša nasledovať znamená dať všetko na druhé miesto. Napríklad dom, bratov, sestry, rodičov, polia, aby sa Ježiš mohol stať centrom jeho života, jediným pokladom jeho života. Pretože, kde má človek svoj poklad, tam je aj jeho srdce. Tento bohatý muž z evanjelia odišiel od Ježiša smutný, lebo mal veľa majetku. V tej dobe pre Izraelitu bolo bohatstvo prejavom Božej dobroty a požehnania. Lenže on nepochopil, že problémom nie je majetok, ale výnimočnosť daru, o ktorom hovorí Ježiš a ktorý dokážeme prijať, len ak sa oslobodíme od ostatných neviazaností. Vtedy sa Ježiš pozrel na svojich apoštolov, ktorí pre neho a Božie kráľovstvo opustili všetko, pripomína aj im akým nebezpečenstvom sa môže stať svetské bohatstvo. Aj tí, ktorí opustili domy, rodiny a ďalšie majetky, môžu ľahko prepadnúť lákavej moci mamony. Spomeniem tu apoštola Judáša. Ako skončil? Ochrániť môže človeka len sám Boh, ako to naznačil Ježiš s ťavou a uchom ihly.
Neznalý človek, ktorý si vypočul alebo prečítal dnešnú stať evanjelia, by si pomyslel, že Ježišova náuka je neprajná ľudskému šťastiu, že Ježiš chce urobiť z človeka žobráka. Pravda je však iná. On sám, keď žil v Nazarete, pracoval ako stolár – kamenár. Určite zarábal, aj keď málo, len aby uživil seba aj svoju matku. Nechcel byť žobrákom a nežiadal to ani od Nikodéma, ani od bohatého Lazara a jeho sestier. Od nikoho to nežiadal ani nehlásal, že len ten pôjde do neba, kto bude hladovať. On to bol, kto premenil vodu na víno v Káne, on to bol, kto rozmnožil chleby a ryby a on to bol, kto nás naučil modlitbu Otče náš a v nej prosbu: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Poznáme zo Svätého písma vetu: „Hoden je robotník svojej mzdy“ (porov. Lk. 10, 7). Vieme, že peniaze sú k nášmu životu potrebné, lebo za ne si kupujeme jedlo, oblečenie a všetko ostatné, čo k živobytiu potrebujeme, aby sme mohli žiť dôstojne. Všimnime si bezdomovcov. Sú chudobní, ale aký je ich život? Poslúži im takýto život na to, aby sa dostali do neba? Keď porovnáme chudobu u svätcov ako napr. u svätého Františka z Assisi, svätého Dominika, svätej Kláry a ďalších, tak vidíme, aký zmysel mala ich chudoba. Radikálne sa zriekli bohatstva, aby sa celí odovzdali pre Božie kráľovstvo a pre dobro blížnych. Pochopili Pána Ježiša z dnešného evanjelia, že bohatstvo má zvodnú a zotročujúcu moc. Vedeli, že keď sa človek upne na bohatstvo, tak ho to natoľko zaujme, že stratí záujem o človeka a tiež aj o Pána Boha. Dobre poznáme podobenstvo o boháčovi a Lazarovi, tam to Pán Ježiš najlepšie vysvetlil. Tiež poznáme aj vetu: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Srdce by malo byť u Boha a nie pri poklade.
V čom je teda problém? Bohatí ľudia nemajú šance prísť do neba? Keď sa učeníci pýtali Ježiša na tento problém, tak im jasne odpovedal, že síce ľuďom je to nemožné, ale Bohu áno. Čiže s Božou pomocou je možné premôcť zvodnú a zotročujúcu silu bohatstva a pôžitkov. Nie každý z nás má také poslanie ako hore uvedení svätci, lebo musíme žiť tam, kde sme. Zo Svätého písma jasne vidíme, že Pán Ježiš sa priatelil aj s bohatými ľuďmi ako napr. Nikodémom, Jozefom Arimatejským, Lazarom a jeho sestrami a bolo by nezmyslom myslieť si, že by títo ľudia boli pre bohatstvo zatratení. Práve naopak, pretože dokázali správne chápať vzťah k bohatstvu, a tak počítame ich medzi svätých.
Je to poučenie aj pre nás, aby sme dokázali položiť pod nohy bohatstvo, a tak byť voľní pre Ježiša. Taký človek, ktorý to pochopil, vie sa podeliť, pomôcť, rozdávať, prispievať na dobré ciele, napríklad na charitu, pomôcť tým, ktorí sú odkázaní na pomoc, a tak robí skutky kresťanskej lásky.
Modlime sa za to, aby sme s Božou pomocou neprepadli vo svojom živote konzumu a s tým spojeným sebectvom, ale aby sme boli voľní pre Božie prebývanie v nás teraz a súci na Božie prebývanie vo večnosti.

Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less

AWERTOUR, spol. s r.o.

2 weeks ago

DVADSIATA SIEDMA NEDEĽA CEZ ROK B

Jeden spolubrat – kňaz, mi nie tak dávno takmer s hrôzou povedal, že v jeho rodnej farnosti (podotýkam – veľkej farnosti) sa v priebehu tohto roka rozviedlo okolo dvadsať manželských párov. Čo je zarážajúce, že sú to rozvody väčšinou mladých manželských párov.
Žiaľ, rozvodovosť je na Slovensku až taká veľká, že štatistiky hovoria o každom druhom rozpadnutom manželstve. V našich kostoloch sa takmer každú sobotu uzatvárajú manželstvá, ale na našich súdoch sa denne konajú rozvodové konania. Keď sa zamyslíme nad slovami dnešného evanjelia, tak sa dozvedáme, že aj v Ježišových časoch to bolo tak. Všimnime si, že sa Ježiš v evanjeliách málo zmieňuje o manželstve a keď o ňom hovorí, tak pripomína pôvodný Boží ideál, ktorý Boh vložil do prirodzenosti muža a ženy, keď ich stvoril.
Farizeji prišli za Ježišom s otázkou, či smie muž prepustiť svoju manželku. Neprišli za ním preto, lebo ich zaujímala pravda, ale chceli poznať Ježišov názor, aby ho chytili do pasce. Aby sme pochopili otázku farizejov, tak si musíme priblížiť situáciu, v akej vtedajší ľudia žili. V časoch Pána Ježiša prevládalo učenie vtedy veľmi váženého rabína Hillela, ktorý mal u ľudí – najmä farizejov – veľkú vážnosť ako učiteľ Zákona. Tento učil, že stačí, aby sa mužovi na manželke niečo znepáčilo a môže ju hneď prepustiť. Stačilo napríklad, že manželke vykypela polievka alebo niečo prihorelo, alebo sa manželovi zapáčila iná, možno krajšia žena, tak svoju mohol prepustiť. Z toho vidíme, že žena v Ježišových časoch bola podceňovaná a bola akoby otrokyňou svojho muža. Na túto vtedajšiu prax Pán Ježiš odpovedá slovami dnešného prvého čítania. Boh stvoril človeka ako muža a ženu, lebo nie je dobré, aby bol človek sám. Preto Boh prikázal, aby muž opustil svojho otca a matku a prilipol k svojej manželke. A tak už nie sú to dvaja, ale jedno telo. Potom Pán Ježiš povedal veľmi dôležitú vetu: „Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje!“ Touto vetou Pán Ježiš ako Boží Syn povýšil prirodzenú manželskú zmluvu na sviatosť, a preto keď snúbenci uzavrú manželstvo pred dvoma svedkami a zástupcom Cirkvi (diakonom alebo kňazom), tak ich manželstvo sa stáva nerozlučiteľným s výnimkou smrti niektorého z nich.
Vrátim sa k vyššie uvedenej myšlienke z dnešnej liturgie slova. Pán Boh stvoril človeka ako muža a ženu. To znamená, že muž a žena patria tak silno k sebe, že majú myslieť nie na svoje vlastné šťastie, ale na šťastie toho druhého. Je to preto, aby mohli vo vzájomnej láske prijať a vychovávať deti. Tu zároveň vidíme stanovisko Pána Ježiša, že rehabilituje rovnosť – rovnoprávnosť – ženy s mužom, ktorú tisícročia žene upierali. Z toho jasne vyplýva vážnosť a dôležitosť sviatostného manželstva, cez ktoré po uzavretí dostávajú manželia Božie požehnanie pre toto mimoriadne dôležité poslanie. Zo strany snúbencov sa vyžaduje nadovšetko praktická viera v Pána Boha. Koľkí snúbenci si ju pri uzatvorení sviatostného manželstva uvedomujú, prežívajú a veria, že sľub si nedávajú len sami pre seba, ale aj Bohu? Koľkí snúbenci dnes veria, že Boh sa stane súčasťou ich života? Mám veľa skúseností s prípravou snúbencov, ktorých viac zaujímala paráda pri sobáši ako podstata toho, čo si uzatvárajú.
Okrem viery je nutná aj láska. Pri každej príprave snúbencov som si neodpustil otázku: „Čo je to láska?“ Dostal som rôzne odpovede, až som sa divil. Väčšina mi odpovedala, že je to sex, porozumenie a iné... Potom sa nedivme, že manželstvá rýchlo stroskotávajú, lebo nepoznajú opravdivú lásku. Tak teda, čo je láska? Známy nemecký spisovateľ Goethe napísal takúto vetu: „Ak chce niekto vstúpiť do manželstva a chce urobiť seba šťastným, nie je manželstva hoden.“ Myslel určite na sebectvo, ktoré je jednou z hlavných príčin rozpadu manželstva. Pán Ježiš povedal nádhernú vetu: „Môže niekto viac milovať svojho blížneho, ako položiť aj život za neho?“ Je nádherný zvyk na Slovensku, že pri sobášoch, keď si novomanželia prisahajú lásku na kríži, tak si uvedomujú Ježišom vyjadrenú podstatu lásky, že je to obeta. Teda, čo je láska? OBETA. Odporúčam, pozorne si prečítať trinástu kapitolu Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom. Žiaden básnik na svete nevyjadril podstatu opravdivej lásky tak, ako apoštol Pavol.
Na záver by som chcel zdôrazniť, z čoho majú manželia čerpať silu, aby sa ich manželstvo nerozpadlo. Pravidelná svätá spoveď, nielen jeden a druhý nie, spoločná účasť na svätých omšiach a denne spoločná modlitba. Škoda, že sa spoločná modlitba vytráca z našich rodín, ktorú nahrádza televízor. Treba si všimnúť staré porekadlo: „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania.“

Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less

AWERTOUR, spol. s r.o.

3 weeks ago

🔵 DVADSIATA ŠIESTA NEDEĽA CEZ ROK B

Na hodinách latinčiny nás profesorka často učila staré latinské poučky. Jednu z nich uvediem: Qui bene distinguit, bene docet. V preklade je to: Kto dobre rozlišuje, dobre učí. Táto poučka mi napadla, keď som uvažoval o dnešnej stati evanjelia.
Pán Ježiš nám v tejto stati dáva dôležité poučenie pre náš život a to, v ktorých prípadoch máme zaujať mierny postoj a kedy prísny, rozhodný, radikálny. Všimnime si, v prvej polovici apoštola Jána, ktorý prišiel k Ježišovi so žalobou, že akýsi človek, ktorý nechodí s nimi, robí v mene Ježiša divy. Pán Ježiš zaujal láskavý postoj, tak ako Mojžiš z dnešného prvého čítania, keď k nemu prišiel mladý Jozue a žiadal od Mojžiša, aby zakázal Eldadovi a Medadovi, aby neprorokovali. Tak Mojžiš, ako aj Ježiš zaujali – dá sa povedať – rovnaký zmierlivý postoj.
Lenže, všimnime si, že ten istý Pán Ježiš zaujíma veľmi radikálny postoj v druhej časti dnešného evanjelia. Pri vypočutí tejto stati poslucháčovi prejde mráz po chrbte, keď počuje, že treba si odťať ruku, či nohu alebo vylúpiť oko, keď niektoré z nich zvádzajú k hriechu. Vtedajší Ježišovi poslucháči dobre rozumeli, čo myslel pod slovami odťať či vylúpiť. „Odťať“ či „vylúpiť“ sú východné výrazy, ktoré znamenajú radikálne sa postaviť proti hriechu, ktorý by mohol zmrzačiť či oslepiť vzťah voči Bohu a uviesť do strašnej straty spoločenstva s Bohom. V tomto význame je veľmi dôležité uvedomiť si, že tak by sa človek dostal do večného zatratenia.
A toto poučenie platí aj pre nás, lebo sa nám stáva, že aj my bývame radikálni voči iným. Lenže Pán Ježiš chce od nás, aby sme boli radikálni voči sebe. Na inom mieste povedal prirovnanie, že si musím vyhodiť brvno zo svojho oka a až potom vyhodiť smietku z oka blížneho. Každý z nás má svoje chyby a nedokonalosti. Nikto z nás nie je úplne dokonalý a keby sme si toto nevšímali, tak by sme mohli v sebe zastaviť rast čnostného života, a tak zároveň aj vzťahu s Pánom Bohom.
A tu chcem poukázať na dve veľmi dôležité skutočnosti pre rast duchovného života.
Po prvé, konať si pravidelnú svätú spoveď. Po svätej omši ako druhý dar sme od Pána Ježiša dostali možnosť odpustenia hriechov. Vieme si vôbec uvedomiť, že tento dar nám bol daný až po smrti na kríži a zmŕtvychvstaní? Pán Ježiš musel najprv zomrieť, aby svojou smrťou na kríži zmieril svojho Otca s hriešnym ľudstvom. V Prvom svojom liste svätý Peter píše: „Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka“(1, 18-19). Uvedomme si silu svätej spovede, vďaka ktorej sa nám odpúšťajú hriechy, ale zároveň nám pomáha poznávať aj svoje chyby, hriechy a nedokonalosti povahy, čo pomáha vzrastu nielen po duchovnej stránke, ale aj povahe a charaktere. Vždy, keď spovedám najmä mladého človeka, tak dávam otázku: „Ktorý z týchto vyspovedaných hriechov sa ti stáva najčastejšie?“ A vtedy poradím, aby sa snažil takýto mladý človek dávať si zvlášť na ten hriech pozor. Tiež mu poviem: „Nech tvoja svätá spoveď neskončí mojím rozhrešením, ale nech pokračuje tvojím predsavzatím snažiť sa prekonať tento hriech.“ A tak postupne sa človek dokáže zbavovať ďalších chýb či hriechov. Samozrejme, treba k tomu veľa trpezlivosti. Ako sa to dá dosiahnuť?
A to po druhé, nielen svätou spoveďou, ale odporúčam každý večer si spytovať svedomie. Na prvom mieste sa opýtať seba: „Ako sa mi dnes darilo prekonať dotyčnú chybu či hriech?“ Ak sa mi aspoň trochu podarilo, tak za to poďakujem Pánu Bohu a ak nie, tak ho poprosím o odpustenie a zároveň poprosím o silu, aby to zajtra bolo lepšie. Potom si ešte spytujem svedomie z ďalších hriechov, ktoré následne oľutujem. Viem, je to zdĺhavá práca na sebe, ale určite sa oplatí, veď sa nejedná len o dušu a jej spásu, ale aj o povahu či charakter.
Neodmietnime radikálnu výzvu Pána Ježiša v boji proti hriechu, lebo On nám chce dobre. On túži po tom, aby sme boli šťastní pred nebeským Otcom a tiež dávali dobrý príklad vo svojom prostredí, kde žijeme.

Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less

AWERTOUR, spol. s r.o.

4 weeks ago

Sme vďační za to, že môžeme byť súčasťou vašich nezabudnuteľných pútnických zážitkov. Z celého srdca ďakujeme za každý okamih, ktorý ste sa rozhodli s nami zdieľať. ❤

Olomoucká arcidiecéza - Diecézní pouť do Říma a Vatikánu za účasti arcibiskupa Josefa Nuzíka

Ďakujeme ... See MoreSee Less