PALMOVÁ – KVETNÁ NEDEĽA C
Dnešnou Kvetnou nedeľou začíname prežívať vrchol pôstneho obdobia. Pred začiatkom svätej omše sa obyčajne pred kostolom požehnávajú ratolesti. V našich krajoch ich nazývame bahniatka, lebo sú to prvé jarné rozvinuté ratolesti. Táto nedeľa sa najmä vo Svätej zemi nazýva ako Palmová nedeľa, lebo tam pri tejto slávnosti používajú len palmové ratolesti. Viackrát som mal možnosť s pútnikmi sa zúčastniť v túto nedeľu popoludní na slávnostnej procesii, ktorá začína na východnej strane Olivovej hory, kde sa nachádza malý kostol spravovaný františkánmi na mieste, ktoré sa nazýva Betfagé. Tu sa odohrala udalosť, ktorú opisujú všetci štyria evanjelisti. Je to určite nezabudnuteľný zážitok zúčastniť sa v tomto sprievode, ktorému predsedá jeruzalemský arcibiskup. Sprevádzajú ho aj iní zúčastnení biskupi, tiež františkáni, prítomní kňazi a nadovšetko veľké množstvo domácich kresťanov ako aj pútnici z celého sveta.
V našich kostoloch si túto udalosť pripomíname tak, že kňaz najprv požehná ratolesti a potom prečíta – tento liturgický rok – stať z evanjelia podľa Lukáša 19, 28 – 40. Potom v sprievode slávnostne vstupuje do kostola a následne slúži svätú omšu, pri ktorej sa čítajú pašie. Slovo pašie je odvodené od latinského slova passio – umučenie. Tento liturgický rok sa pašie čítajú alebo spievajú podľa Lukáša 22, 14+23, 56. Teraz sa zamyslime nad podstatou dnešnej slávnosti. V duchu vidíme, ako zástupy vítajú Pána Ježiša, ktorý slávnostne vstupuje na oslici do Jeruzalema. Ľudia o ňom vedeli, že je prorok, ktorý s Božou mocou robil veľké zázraky, a to najmä posledný, keď vzkriesil Lazara a že je tak mocný, že by to bol ten kráľ, o ktorom toľko snívali. Židovský národ v tých časoch sníval o takom kráľovstve, aké bolo za čias kráľa Dávida a jeho slávnych potomkov. Preto vyvolávali heslá: Sláva, synovi Dávidovmu. V tejto nálade stínali olivové a palmové ratolesti, preto názov Palmová nedeľa, ktoré kládli na cestu pred ťažné zviera a tiež vyzliekali vrchné plášte, ktoré tiež stlali na cestu.
Nestačí si všímať pri tejto príležitosti vonkajšiu náladu židovského národa, lebo pre nás je dôležité zahľadieť sa do Ježišovho srdca, ako si to vypočujeme v pašiách. Z nich sa aj dozvedáme, že Ježišovi sa nejedná o politickú slávu a kariéru, ale jeho slávnostný vstup do Jeruzalema je prejavom veľkej lásky, ktorú tam chce v blízkej dobe uskutočniť. V prvom rade je to láska k Otcovi, ku ktorému sa verejne prizná pri výsluchu, že naozaj je Syn Boží. Za to si vypočuje obvinenia ako: Rúha sa. Hoden je smrti. Za toto priznanie sa k Otcovi zomiera strašnou smrťou na kríži. Ale zomiera aj z lásky k nám. On najlepšie vie, že sa ľudské pokolenie odvrátilo od Boha svojou neposlušnosťou a neverou a takto sa stalo nehodným pre nebeskú blaženosť, za čo hrozí zatratenie. Preto sa Pán Ježiš stal človekom, aby svojou poslušnosťou a obetou na kríži zmieril ľudské pokolenie s Otcom, tiež zotrel, vymazal, a tak napravil neposlušnosť ľudského pokolenia a vykúpil nás z večného zatratenia. Pre túto poslušnosť a obetu máme možnosť získať večný blažený život v Bohu. Pokúsme sa dobre pochopiť Ježišovu úžasnú lásku k nám, veď bola potvrdená obetou na kríži. On povedal, že niet väčšej lásky nad tú, ako keď niekto položí život za svojich bratov. Takto nám dokázal, že najväčšia hodnota je láska, a preto nech nás dnešná nedeľa vedie k tomu, aby sme si na Ježišovi uctili jeho lásku. Nech ratolesti, ktoré budú dnes posvätené, sú symbolom našej úcty k Ježišovej láske, ale aj pohnútkou k tomu, že máme zostať živými ratolesťami, láskou spojenými s Ježišom.
Prajem vám všetkým duchovne hlboké prežitie tohto Veľkého týždňa a úprimnú prípravu na radosť Veľkej noci. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.
Kostol Betfage – historická lokalita
Betfage je kostol nachádzajúci sa na Olivovej hore východne od Jeruzalema. Nachádza sa v ňom kameň, ktorý sa označuje za miesto, kde Pán Ježiš priviazal osliatko pred začiatkom prechodu do Jeruzalema.