SIEDMA NEDEĽA CEZ ROK A
Dnešnú nedeľu sa budeme zamýšľať nad poslednou staťou z piatej kapitoly Matúšovho evanjelia Horskej reči. Milí priatelia, veľmi vám odporúčam viackrát si túto stať prečítať, nielen raz si ju v kostole vypočuť. Viem, že či už pri jej čítaní, alebo počutí budete mať zvláštne pocity, ako túto stať pochopiť. Ako to Pán Ježiš myslel? Pri prvých jeho vetách si môžeme pomyslieť na babylonského kráľa Chammurapiho, ktorý žil takmer štyritisíc rokov pred nami a napísal najznámejší zákonník staroveku, v ktorom vyhlásil zákon: „Oko za oko, zub za zub. Týmto zákonom zaviedol do vtedajších medziľudských vzťahov pravidlo: Ako ty mne – tak ja tebe, ktoré sa vtedajším ľuďom veľmi páčilo. Toto pravidlo sa páčilo aj o niekoľko sto rokov Mojžišovi, ktorý ho vložil do Zákona, čo Pán Boh na vtedajšie časy a životné okolnosti dovolil, a to preto, lebo vtedajší izraeliti boli v prevažnej väčšine tvrdí ľudia. Táto tvrdá spravodlivosť „ Oko za oko, zub za zub“ im sedela. Vieme aj to, že toto pravidlo spôsobilo v ďalekej minulosti veľa ľudského utrpenia a sĺz na svete. Ľudia si z pomsty navzájom vylupovali oči a vyrážali zuby a nezmyselné vraždenie z pomsty nemalo niekedy konca. Dajme si otázku: „Bol tento zákon pomsty osožný ľuďom?“ Keby bol osožný, tak by ho Pán Ježiš nezrušil. On nám dáva v dnešnom evanjeliu lepší návod na šťastný život v medziľudských vzťahoch. Namiesto zákona pomsty, nám dáva zákon lásky.
Pre lepšie pochopenie uvádzam text z Liturgie hodín I, a to zamyslením sa známeho cirkevného učiteľa svätého Augustína, ktorý sa zamýšľa nad Ježišovým zákonom takto: V Ježišovom zákone lásky je láska k Bohu prednejšia ako láska k blížnemu. Ale poriadok plnenia Ježišovho zákona lásky je opačný. On vyžaduje, aby sme na prvom mieste prejavovali lásku k blížnemu a potom lásku k Bohu, lebo blížneho vidíme okolo seba a Boha nevidíme. Keď milujeme blížnych, konáme cestu k Bohu; cez lásku k blížnym sa dostávame k Bohu, ako to napísal evanjelista Ján: „Keď sa navzájom milujeme, Boh prebýva v nás“ (Jn 4, 12).
Lenže, podľa dnešného evanjelia, keby sme milovali len tých, ktorí milujú nás, tak Pán Ježiš hovorí, že to robia aj pohania. On nechce, aby sme boli na úrovni pohanov, lebo tak by sme nemali zásluhy. Ale on nám prikazuje milovať aj tých ľudí, ktorí sú nám nesympatickí, odporní, tvrdohlaví, zákerní, nepriateľskí, čo si pravdaže uvedomujeme, že je to veľmi ťažké. Ale snažme sa to pochopiť z Ježišovho konania, keď hovorí: Ak ťa niekto udrie po tvári, nastav mu aj druhé líce. Ako to myslel? Tak, že keď ťa niekto udrie po tvári, nevráť mu to. Sám to ukázal na sebe, keď ho udrel pri výsluchu Kajfášov sluha. Pán Ježiš mu to nevrátil, ale pokojne mu povedal: „Ak som zle povedal, dokáž mi, čo bolo zlé, ale ak som dobre povedal, prečo ma biješ?“ (Jn 18, 22-23). Aj iní ho bili päsťami, zauškovali, pľuvali na neho a Ježiš im to nevrátil. Nie preto, že by bol slabý, ale preto, že sa nechcel odplácať zlým za zlé. Najkrajší príklad nám Pán Ježiš ukázal zomierajúci na kríži, keď povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia (Lk, 23, 34).
Ešte raz opakujem, že je veľmi ťažké pochopiť slová dnešného evanjelia, keď nám hovorí, aby sme milovali aj nepriateľov a to preto: „Aby sme boli synmi a dcérami svojho nebeského Otca, lebo on dáva vychádzať slnku dobrým aj zlým, dáva dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ Z toho vyplýva, že keď preukážeme lásku k nepriateľom alebo odpustíme tým, čo nám zle urobili, tak vtedy prekročíme hranicu ľudskej prirodzenosti a približujeme sa k Pánu Bohu, ktorý dáva svietiť slnku na dobrých aj zlých a dáva dážď na spravodlivých, aj na nespravodlivých. Takto sa stávame milovanými synmi a dcérami nebeského Otca.
Ako príklad na povzbudenie vám odporúčam, ak máte vo svojej knižnici, životopisy svätých od Miriam Liptovskej: Celý rok so svätými, a to zo života sv. Jána Gualberta na strane 522-523.
Aký by bol svet krásny, keby prijal túto Ježišovu náuku dnešného evanjelia. Bolo by toľké krvi prelievanie na Ukrajine? Svätý Otec František bol na poslednej apoštolskej ceste v Afrike, konkrétne v Kongu, kde aj dnes zúria občianske nepokoje.
A nakoniec, denne sa dozvedáme o vzburách či nepriateľstvách medzi národmi. Nemusíme ísť ani ďaleko, lebo stačí sa nám často nazrieť do vzťahov v rodinách a nehovoriac v susedstvách. Čoho je to dôsledok? Ľudia odmietajú Ježišovo posolstvo lásky a odpúšťania.
Milí priatelia, prosím vás, prijmite dnes úprimne do svojich sŕdc Ježišovo veľké prikázanie lásky k blížnym ako aj k nepriateľom, aby sme sa všetci mohli takto stať milovanými synmi a dcérami nebeského Otca.
Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.
- Pre informáciu uvádzam poznámku na prečítanie: Oko za oko, zub za zub. Babylon, Chammurapiho vláda a najznámejší zákonník staroveku. Pochádza cca z roku 1800 alebo 1760 alebo 1686 pred Kr.
S nariadením „oko za oko, zub za zub“ sa stretávame v starozákonných knihách a to konkrétne v knihe Exodus (kapitola 21, verše 23-25), Levitikus (24,17-22) a Deuteronómium (19,16-21).