SIEDMA NEDEĽA CEZ ROK C
Táto stať, ktorú ste si vypočuli alebo prečítali, je pokračovanie takzvanej Horskej reči, ktorú Pán Ježiš kázal na už skôr spomenutom mieste pri jazere, kde ho počúvalo veľké množstvo ľudí. Táto reč musela na ľudí urobiť veľký dojem, lebo sa nikomu nechcelo od Ježiša vzdialiť.
Vtedy platila zásada – čo sa týka medziľudských vzťahov – „oko za oko, zub za zub.“ A tu poslucháči počuli úplne niečo iné. O Ježišovi hovorili, že ešte nikto pred nim tak nehovoril, ako hovoril on.
Ale i napriek tomu aj nás v dnešnom dvadsiatom prvom storočí v tejto reči udivujú slová ako napríklad: „Tomu, kto ťa udrie po líci, nastav mu aj druhé líce.“ Táto zvláštna veta ako aj iné, ktoré v tejto stati nasledujú, v skutočnosti znamenajú, že sme povinní zlo tohto sveta neopakovať, neoplácať ďalším zlom, lebo potom by ho bolo na svete raz toľko. Ale povinní sme zlo premáhať dobrotou. Teda, keď ma niekto udrie, je mojou povinnosťou, aby som toho zlého človeka svojou dobrotou pritiahol na dobrú cestu. Všimnime si dnešné prvé čítanie. Kráľ Saul prenasleduje mladého Dávida, na ktorého až chorobne žiarli a chce ho zabiť, aby sa ho zbavil. Nie raz ho prenasleduje s veľkým množstvom vojakov. Keď v noci na púšti v tábore všetci spali, tak sa Dávid aj s priateľom Abisaiom potichu prikradol k spiacemu Saulovi, ktorý mal pri hlave zapichnutú kópiu. Abisai vystavuje Dávida ťažkej skúške, keď mu potichu hovorí: „Boh ti dal dnes tvojho nepriateľa do rúk. Teraz ho na jeden raz kópiou pribodnem k zemi.“ Dávid ho mohol zabiť, ale mal v hlbokej úcte to, že Saul bol Pánom pomazaný za kráľa. Keď potom z diaľky Dávid na Saula zavolal a dokázal mu, že jeho život bol v jeho rukách, ale nie že ho len nezabil, ale mu aj odpustil. Nato Saul zistil, ako sa mýlil, uznal svoju chybu a oľutoval ju. Dávid si dobre uvedomoval, že súd nepatrí jemu, ale Bohu. Preto sa neodplácal zlom za zlo.
Pán Ježiš nás nielen učí, aby sme dobrotou premáhali zlo, ale nás k tomu aj povzbudzuje svojím vlastným príkladom. Keď ho židovský veľkňaz pred veľradou vypočúval, tak jeden zo sluhov ho udrel Ježiša po tvári. Ako sa zachoval Pán Ježiš? Povedal mu: „Ak som zle hovoril, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ (Jn 18, 23). To je úžasné správanie. Pán Ježiš nereagoval nazlostený, on mu nevynadal, on mu to zaucho nevrátil. Išlo mu len o to, aby sluhu vyviedol z jeho nespravodlivosti a surovosti. Nuž, tak to chápme Ježišove slová: «nastav aj druhé líce.»
Máme aj ďalší príklad zo života Pána Ježiša. Keď visel na kríži vo veľkom utrpení, niektorí sa mu posmievali a urážali ho. Ako zareagoval? Nadával im? Vrátil im to? Zdvojnásobnil zlo? Nie. Nemyslel na seba, že je urážaný, ale myslel na nich, aby im pomohol na dobrú cestu. Nahlas sa modlil za nich: „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia“ (Lk 23, 34). A aký bol výsledok? Mnohí vtedy padali na kolená a uznávali nekonečnú Ježišovu lásku ako napríklad vojak – stotník, ktorý povedal: „Tento človek bol naozaj spravodlivý“ (Lk 23, 47).
Uvediem z mnohých aspoň jeden príklad zo života svätého Štefana – prvého mučeníka Cirkvi. Keď ho vyvliekli za mesto, aby ho ukameňovali, nenadával im, nepreklínal ich, ale modlil sa za nich a zlo menil na lásku a dobro podľa učenia Pána Ježiša, keď sa modlil: „Pane, nezapočítaj im tento hriech“ (Sk, 7, 60). A aký bol výsledok? Keď Štefana kameňovali, tak neďaleko stál a strážil vrchné plášte mladý Šavol, ktorý súhlasil s kameňovaním. Podľa všetkého, práve táto Štefanova láska a modlitba spôsobila, že sa Šavol obrátil. Mali by sme dnes takého apoštola, ktorý evanjelium zaniesol do Turecka, Grécka, Talianska a možno aj do Španielska?
Nuž, takto sa máme my kresťania riadiť nie starým heslom: „Oko za oko, zub za zub“, lebo Pán Ježiš prišiel toto heslo zmeniť takto: „Lásku za oko, lásku za zub, lásku za facku.“ Iného východiska nieto. Keby bolo, určite by ho našiel. Preto nastolil lásku aj k nepriateľom.
Zapojme sa všetci do tejto veľkej Kristovej akcie lásky a dobroty. Vo chvíľke ticha pouvažujme, kde by sme tento týždeň toto heslo uskutočnili. Lebo my kresťania musíme premáhať zlo na svete a pomáhať tu vytvoriť kráľovstvo milosti, lásky, šťastia a pokoja.
Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.
Kafarnaum – historická lokalita
Kafarnaum je významná historická lokalita rozkladajúca sa na brehu Galilejského (Genezaretského) jazera. Z bývalého rímskeho mesta, ktoré bolo jedným z ohnísk Ježišovho učenia, ostali dnes už skôr ruiny. Mesto je spomínané už v Novom zákone ako domov apoštolov Petra, Ondreja, Jakuba a Jána. Oblasť bola obývaná od roku 150 pred naším letopočtom do roku 750 nášho letopočtu. Trosky starovekého mesta boli objavené až v roku 1838 americkým bádateľom Edwardom Robinsonom. Medzi najzachovalejšie historické budovy patrí synagóga a dom svätého Petra.