TRETIA ADVENTNÁ NEDEĽA A
Keď dnes vstúpite kdekoľvek do kostola, tak si určite všimnete, že na adventnom venci horia tri sviece, z ktorých je tretia ružovej farby. Dnešná Tretia adventná nedeľa má aj názov: „Nedeľa Gaudete.“ Toto latinské slovo znamená: „Radujte sa.“ Je to preto, lebo dnešnou nedeľou slávime vrchol adventného obdobia.
I napriek tomu, že slávime radostnú nedeľu, predsa dnešné evanjelium nám nehovorí o radosti. Práve naopak. Minulú nedeľu sme uvažovali o Jánovi Krstiteľovi, ktorý krstil krstom pokánia v rieke Jordán, kde pokrstil aj samotného Pána Ježiša. Po tomto krste sa o Ježišovi vyjadril, takto: „Po mne prichádza mocnejší ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi“ (porov Mt 1, 7, tiež Lk 3, 16, aj Jn 1, 27). Ale tiež sa vyjadril, že jeho poslanie sa skončilo práve krstom Pána Ježiša. Ďalej sa vyjadril, že sa musí umenšovať, aby Ježiš vzrastal vo svojom poslaní. Historicky vieme, čo sa po tejto udalosti stalo. Pán Ježiš začal verejne ohlasovať evanjelium a Ján sa naozaj akoby vzdialil, uvedomujúc si, že jeho poslanie skončilo. Ale nie celkom. Totiž, v tom čase sa Palestína nachádzala pod jarmom rímskej ríše a vtedajší cisár po smrti kráľa Herodesa Veľkého ustanovil na jeho miesto jedného z jeho troch synov Herodesa Antipasa, ktorý bol rovnaký nemravník ako jeho otec. Vieme, že na návšteve v Ríme zviedol bratovu ženu Herodias a aj s jej dcérou Salome odišiel do jednej z piatich pevností jeho otca na územie dnešného Jordánska, a to do pevnosti Macheront. Keďže táto pevnosť bola na druhej strane za Mŕtvym morom, tak sa tam cítil nielen v bezpečí a vzdialený od svojho národa, ktorému bol kráľom, ale tam spokojne mohol s Herodias žiť nemravným životom. Všetkých vtedajších veľmožov a dôstojníkov opíjal, aby si ich naklonil k tomu, aby súhlasili s jeho hriechom. Keď sa Ján Krstiteľ dozvedel o Herodesovom hriechu, tak neváhal ísť za ním s výčitkou, že takto nesmie žiť, že je to proti Pánu Bohu. Herodes ho dal uvrhnúť do väzenia, kde Ján prežíval síce hrdinsky svoje utrpenie, ale i napriek tomu mu prichádzali na rozum pochybnosti o Ježišovej osobnosti. Čo si má o Ježišovi myslieť? Je naozaj tým Mesiášom, ktorého ohlasoval? Preto poslal za Ježišom svojich učeníkov, aby sa ho na to opýtali, kto vlastne Ježiš je. Pán Ježiš sa na neho nenahneval, ale ako počúvame z dnešného evanjelia, poslal ich k Jánovi, aby mu povedali, čoho boli pri Ježišovi svedkami. Možno, že Jánovi prišla aj taká myšlienka, že ak je Ježiš naozaj ten Mesiáš, prečo ho nepríde z väzenia vyslobodiť, ale ho nechá napospas Herodesovi, ktorý ho napokon dal sťať?
Ako vidíme, Ján sa za svoju krízu vo väzení nehanbil. Zapochyboval o zmysle celého svojho života a taktiež aj svojho poslania. Možno sa aj vám, milí priatelia, niekedy stalo, že ste sa dostali do krízy viery. Vo svojej kňazskej činnosti sa mi neraz sťažovali moji veriaci, že prežívajú akúsi suchopárnosť vo svojom duchovnom živote, hovoriac, že sa im nechce modliť, s odporom idú do kostola, lebo im to nič nehovorí. Pochybujem, či Boh ozaj existuje a podobné sťažnosti. Priznám sa, že aj ja som prežil takúto krízu vo svojom živote. Do seminára som nastúpil s veľkým nadšením stať sa kňazom, čo som aj s radosťou prežíval takmer do konca druhého ročníka. Šesť týždňov pred koncom letného semestra som bol v Dóme svätého Martina pomocným kostolníkom. Nechápal som sám seba, čo sa so mnou robí. Všetko sa to v mojej mysli búrilo. S odporom som sa modlil. Pri svätých omšiach som bol myšlienkami úplne inde. Keď som zapaľoval alebo zhasínal sviečky na oltári pri Svätostánku, tak som odmietal kľaknúť si pred ním. A bol som až v takej kríze, že som si chcel zbaliť veci a odísť zo seminára. Aj by som to bol urobil, keby si ma nevšimol otec špirituál, ktorý ma oslovil na chodbe a zavolal ma k sebe do izby s otázkou: „Martin, čo je s tebou?“ Ja som mu skoro až drzo odpovedal, že nič. Vzdor som po chvíli prelomil a priznal som sa mu, čo práve prežívam. A on ma na to prekvapil, keď mi povedal, že je to dobre, že takáto kríza musí prísť. Keď ju s pomocou Božou prekonáš, budeš mať do života skúsenosť ako prekonať ďalšie, ktoré určite prídu. A mal pravdu. Toto bola pre mňa veľká skúsenosť, s ktorou som sa vedel podeliť s tými farníkmi, ktorí sa dostali do podobnej krízy ako ja.
Milí priatelia. Hocikto z nás sa môže ocitnúť v podobnej situácii a vtedy si musíme uvedomiť, že v podobných situáciách nesmieme ostať sami, ale obrátiť sa, tak ako Ján, na samého Ježiša Krista.
Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.