Úprimná vďaka za nádhernú referenciu! Vaše slová nás potešili a posilnili v našej práci. Sme vďační za dôveru, ktorú nám prejavujete, a za možnosť byť súčasťou vašich duchovných ciest. ❤
"Farnosť Tvrdošín s cestovnou kanceláriou AWERTOUR v dňoch 16. – 22. októbra 2024 usporiadala úžasný pútnický zájazd, na ktorý sa len tak ľahko nezabudne. Názov púte – “Po stopách sv. Benedikta” – sa niesol v duchu očakávania nečakaných prekvapení. Navštívili sme vzácne miesta svätých ako Padova, Subiaco, Monte Cassino, Assisi, Rím…
V srdci nám ostáva sv. omša z Baziliky sv. Petra s kardinálmi, biskupmi, kňazmi a s veriacimi z Ugandy a ich živé a radostné prežívanie liturgie.
Stretnutie so sv. Otcom na Námestí sv. Petra, slávenie sv.omše svätorečenia nových 14-tich svätých v jeho tesnej blízkosti s naším pozdravom: “Tvrdošín saluta il papa Francesco” – to nám pripomína slová Evanjelia: “…dostanú stonásobne viac…” Veľkú vďačnosť a radosť v srdci pocítil každý z nás tohto úžasného daru a ešte dlho budeme v sebe spracovávať hlboké dojmy a zážitky.
Aj keď sa zdalo, že každý deň bol čas proti nám, zázračne sme stihli všetko, ba viac ako bolo v programe. Každý z nás mal možnosť počas týchto dní zakúsiť Božiu dobrotu, starostlivosť, Božiu priazeň. Aj vtipnými príbehmi v autobuse, cez chvíle modlitby, duchovných zážitkov, spoločných zdieľaní… Ďakujeme nebeskému Otcovi za úžasné dary jeho milosti, ktorých sa nám na tejto púti dostalo a že sme takto mohli spoznať aj nových svätcov, nových našich orodovníkov. Ďakujeme nášmu obetavému sprievodcovi zájazdu otcovi Michalovi Pitoniakovi, ktorému záležalo na tom, aby sme nielen toho veľa videli, ale sa aj dozvedeli, zažili, okúsili… Ďakujeme za každý jeho obohacujúci výklad, povzbudenie, spoločnosť a jeho skvelú starostlivosť o nás pútnikov.
Naša vďaka patrí aj perfektným šoférom za bezpečnú a spoľahlivú jazdu, milý prístup a ich ochotu vždy pomôcť. Tiež nášmu otcovi farnosti Róbertovi Tokárovi za nápad, ochotu, priazeň, sprevádzanie a jeho pravidelné počítanie ovečiek, aby ani jedna nechýbala, za modlitby a sv.omše. Ďakujeme cestovnej kancelárii AWERTOUR, že nám umožnila byť na úžasných miestach s úžasnými ľuďmi, mať úžasné zážitky. Nech mnohí môžu zažiť a okúsiť, čo sme mohli my: dobrotu a nekonečnú lásku Nebeského Otca. Prajeme veľa úspešných pútnických zájazdov, veselých pútnikov, ktorí ako my môžu len potvrdiť: Veriť sa oplatí!
Môžem len potvrdiť, že Awertour je super. Mame s nimi veľmi dobrú skúsenosť zo zájazdu v septembri:
Barcelona, Andora,Lurdy Santiago,Fatima. Za všetkých úprimná vďaka.
Na budúcu nedeľu, Krista Kráľa, končí liturgický rok. Vždy pred koncom liturgického roka nám dáva Cirkev počúvať a rozjímať o posledných veciach človeka. Aj dnes v katolíckych kostoloch po celom svete počúvame evanjelium o tom, že príde koniec sveta. Toto čítanie sa predovšetkým zameriava na zavŕšenie tej etapy dejín, ktorá sa označuje ako „prechodný advent,“ teda čas medzi Ježišovým príchodom v pokore a slabosti, keď sa narodil ako bezmocné dieťa v betlehemskej maštali a jeho druhým príchodom v sláve na konci sveta. Priznajme si, že sa nám toto evanjelium ťažko počúva v tejto vedecky pokročilej dobe. Aby sme správne pochopili tieto slová, musíme si uvedomiť, že odzneli pred dvetisíc rokmi z úst Ježiša a o trochu neskôr boli napísané. Vtedy mali ľudia inú predstavu o zemi, o svete, o vesmíre ako my dnes. Pán Ježiš nemal v úmysle ľudí učiť zemepis či astronómiu, ale náboženské pravdy. On nás učí svoju náboženskú náuku, keď hovorí: „Buďte pripravení, lebo neviete, kedy bude koniec sveta a tiež koniec nášho života. Toto všetko, na čom si vy ľudia zakladáte, raz pominie. Pominie sa slnko, mesiac, zem, hviezdy, len Boh zostane naveky a s ním všetci tí, ktorí sú mu tu na zemi vo viere verní.“ Nebudem tu vysvetľovať, ako si vtedy ľudia predstavovali rôzne prírodné zákony, ktoré si nevedeli vysvetliť. No my z týchto slov Pána Ježiša máme prijať jeho náboženské posolstvo. Rôzni sektári mnohokrát nechápali toto posolstvo. Často v dejinách predpovedali koniec tohto sveta, pritom sa obliekali do bielych rúch a vystúpili na horu, aby tam očakávali príchod Božieho Syna a s ním aj koniec sveta. Lenže Pán Ježiš je proti takýmto predpovediam. Veď povedal, že o tom dni vie iba nebeský Otec. Kedy sa skončí beh tohto sveta a kedy sa vesmír dostane k svojmu cieľu, to nikto nevie. Ako nikto z nás nevie, kedy sa dostane k svojmu cieľu jeho život. Bude to dnes, zajtra alebo dakedy neskôr? Pán Ježiš nás práve preto, že nevieme, kedy umrieme, napomína, aby sme boli pripravení. On chce, aby sme viacej mysleli na koniec nášho života, ktorý sa udeje našou smrťou a zapečatí sa naším hrobom na cintoríne alebo urnou v krematóriu, ako zbytočne špekulovať nad tým, kedy bude koniec sveta. Pripravený je ten, kto žije v jednote s Bohom a v jednote so svojimi blížnymi. Kto nemá na duši ťažké hriechy, ten je pripravený smrťou prejsť do večného života v spoločenstve svätých a nebeského Otca. Nech nás povzbudí prefácia z pohrebnej svätej omše: „Hoci nás zarmucuje údel smrti, potešuje nás prísľub budúcej nesmrteľnosti. Tvojim veriacim, Pane, život sa neodníma, ale mení. A keď skončíme život v smrteľnom tele, máme pripravený večný príbytok v nebesiach...“ A to slovo „večný“ zdôrazňujem na základe právd, ktoré povedal Pán Ježiš. Napríklad: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja“ (Jn 14, 2-3). Alebo: „Kto verí vo mňa aj keď zomrie, žiť bude. A nik nezomrie naveky, kto žije a verí vo mňa“ (Jn 11, 25-26). Keď Pán Ježiš tieto slová povedal Marte v Betánii pred vzkriesením jej brata Lazara, tak sa jej opýtal: „Marta, veríš tomu?“ No, a tu si dajme miesto mena Marta, svoje vlastné meno a odpoveď. Uvediem malý príklad na povzbudenie zo života svätej Moniky, matky svätého Augustína. Keď ležala na smrteľnej posteli, stál pri nej Augustín aj s bratom. Obidvaja pri nej plakali a chceli, aby nezomrela v Taliansku, ale v rodnej vlasti v Afrike. Ona sa akoby nahnevala a povedala im, aby jej telo pochovali kdekoľvek, že na tom nezáleží, len aby pamätali na jej dušu pri oltári. Naozaj nádherný prejav nielen viery, ale aj istoty, že smrťou nič nekončí, hoci sa telo rozpadne v zemi. Teraz si dajme otázku, ako môžeme dosiahnuť to najdôležitejšie, a to dostať sa medzi vyvolených po smrti? Znovu nám tu dáva odpoveď Pán Ježiš, keď pred svojou smrťou na Olivovej hore povedal veľmi dôležitú náuku o tom, že podľa akého kritéria nás bude súdiť pri poslednom súde. Nebude to za to, či sme si robili rôzne púte na sväté miesta, či sme sa pomodlili množstvo ružencov alebo krížových ciest. Nehovorím, že to netreba, ale kritérium bude v tejto jeho náuke, ako sme sa správali k svojim blížnym: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne. Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 34-36, 40). Povzbuďme sa týmito myšlienkami bez strachu, kedy bude koniec sveta. Pripravujme sa na svoj odchod z tohto sveta nie so strachom, ale s radosťou, že podľa Pána Ježiša máme u Boha pripravený večný príbytok. Uvedomujme si, že tu na zemi máme len dočasný pobyt, ale večný je v nebesiach.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less
❤️ Premýšľali ste už ako obdarujete svojich najbližších ? Odporúčame vám naše darčekové preukazy 🎁✈️🌍
Viete, aké je tajomstvo nezabudnuteľného darčeka? 🎁✨ Nie je to v cene, ani v blyštivom balení. Je to v spomienkach, ktoré zostávajú navždy. Predstavte si, že darujete niečo viac než len predmet. Darujete cestu, skúsenosť, chvíle plné radosti a duchovného obohatenia. 🌍✈️🤗
Naši pútnici vám určite potvrdia, že spomienky z pútnických zájazdov hrejú srdce ešte dlhé roky po návrate domov. 🙏💖
A teraz si predstavte, že práve vy môžete takýto originálny darček darovať niekomu, na kom vám záleží. Naše darčekové poukazy nie sú len obyčajnými papierikmi. Majú slávnostný dizajn, ktorý odráža duch a hĺbku zážitkov, ktoré umožňujú. Sú symbolom starostlivosti, lásky a zdieľaných zážitkov, ktoré sú oveľa cennejšie než hmotné veci. Darujte zážitok, darujte čas strávený objavovaním, darujte príbehy, ktoré sa budú rozprávať ešte roky.
A nezabudnite, najkrajšie darčeky nie sú tie, ktoré si môžeme položiť na poličku, ale tie, ktoré si uložíme do srdca. ❤️
✔️ darčekový poukaz vystavíme na akúkoľvek sumu, prípadne na konkrétny zájazd z našej ponuky ✔️ poukaz má platnosť 1,5 roka ✔️ darčekový poukaz vám bude odoslaný ihneď po uhradení
Dnešnú nedeľu biblisti nazývajú „nedeľou chudobných.“ V prvom čítaní počúvame príbeh zo života proroka Eliáša, ktorý prichádza do Sarepty k vdove – pohanke. Bolo to vtedy za veľkej chudoby, ktorá postihla v tom čase veľké množstvo ľudí. Ako môžeme počuť, Eliáš si najprv od nej pýta pohár vody, ale zároveň ju žiada, aby mu priniesla podplamenník (malý koláč z múky, oleja a vody upečený v pahrebe). Obdivujeme skutok tejto vdovy, ktorá riskovala, že keď to urobí, tak už môže aj so svojím synom zomrieť hladom. Pán Boh ju za jej vieru a lásku cez Eliáša odmenil tak, že jej viac v džbánoch nikdy nebude chýbať múka ani olej. Eliáša prenasleduje kráľovná Jezabel, ktorá stelesňuje bohatstvo a chamtivosť. Bohatstvo sa jej stalo modloslužbou, do ktorej vzťahovala aj celý izraelský národ. A toto jej Eliáš nielen vyčítal, ale jasne jej naznačil, ako ju vidí vo svojich očiach Boh. V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš chce ukázať na falošný prejav viery a na opravdivú vieru chudobnej vdovy. Najprv si všíma učiteľov Zákona. Kritizuje ich za to, že sa tlačia do popredia, či už na ulici, kde sa snažia veľa sa modliť alebo aj na bohoslužbách v synagógach ako aj hostinách, kde vyhľadávajú prvé miesta. To je deformovaná viera, plná vypočítavosti, ctižiadosti a ziskuchtivosti. Správnu vieru nachádza u chudobnej vdovy v nádvorí jeruzalemského chrámu. Bolo tam niekoľko pokladníc, pri ktorých sedeli zapisovatelia a ktorí zapisovali mená a sumu tých, ktorí tam vkladali peniaze na potreby chrámu. Bohatí to robili tak, že svoj peňažný dar dávali do pokladnice tak, aby to ľudia videli a obdivovali ich za bohatý milodar. Spomínaná vdova nedala zapísať ani svoje meno, ani sumu, ktorú išla obetovať. Do pokladnice vhodila anonymne dve medené mince, ktoré boli jej celý majetok. Pán Ježiš pred apoštolmi až mimoriadne pochválil jej skutok keď povedal: „Veru hovorím vám, táto chudobná vdova darovala viac, ako všetci ostatní.“ A tu je poučenie aj pre nás kresťanov dnešnej doby, keď si všímame chudobnú vdovu, ktorá dala Pánu Bohu všetko. Všimnime si slovíčko „všetko.“ V tých dvoch minciach nedala len všetko hmotné, čo mala, ale ona dala „všetko,“ t. j. dala Pánu Bohu seba, celé svoje bytie, celý svoj život, čo si veľmi dobre všimol Pán Ježiš. U Pána Boha nerozhodujú vonkajšie hmotné dary, lebo Pán Boh všetko stvoril a jemu aj všetko patrí. Nech by človek dal do pokladnice akékoľvek množstvo zlata, striebra či drahokamov, to pred Bohom nemá cenu. To môžu oceniť len ľudia. Bohu sa môžeme zapáčiť a zavďačiť len vtedy, keď sa vnútorne darujeme nie pre pochvalu ľudí, ako to robili zákonníci a boháči, ale preto, že darom vyjadríme svoju lásku k Bohu. Koľko lásky je v našom dare, toľko zásluh máme od Pána Boha. Čiže, u Boha neplatí veľkosť daru, ale veľkosť lásky. Keď chceme správne rešpektovať Ježišovo slovo v našom živote, urobme to tak, že slovom „všetko“ prenesieme z materiálnej oblasti do duchovnej oblasti. To znamená, že v našom zmýšľaní, že v našom životnom postoji Bohu dáme prvé miesto a všetko ostatné, čo sme a čo vlastníme, budeme posúvať v našom srdci na druhé miesto, pričom si uvedomíme, že všetko, čo máme, patrí Bohu, a preto sme ochotní v ktorúkoľvek chvíľu, hoci aj teraz, zrieknuť sa všetkého z lásky k Bohu. Keď Bohu dáme všetko, ako chudobná vdova z evanjelia, vtedy pocítime v duši pravú radosť, pravý pokoj, pravé Božie šťastie tu na zemi a tento Boží dar si prenesieme aj cez bránu smrti na druhý svet, kde budeme žiť vo večnej radosti, vo večnom pokoji a šťastí. Toto je zmysel našej viery. Pre povzbudenie uvediem príklad zo života českého vedca dr. Jiřího Mrázeka, pracovníka akadémie vied. Denne chodil na svätú omšu a sväté prijímanie, modlil sa breviár, ruženec a každý piatok sa modlil krížovú cestu. Keď ležal v nemocnici, ťažko chorý na rakovinu, rád hovorieval svojim návštevníkom takto: „Vždy som mal veľmi rád desiate zastavenie krížovej cesty: Ježiša vyzliekajú zo šiat. Pri tomto zastavení už 30 rokov som sa v myšlienkach vyzliekal zo všetkého, čo tu na svete mám, lebo mi veľmi záležalo na tom, aby Boh bol mojím hlavným a prvým najvyšším dobrom. A v týchto dňoch toto vyzliekanie ktoré sa dialo vo mne 30 rokov duchovne, vykonám aj materiálne. V týchto dňoch odovzdávam Pánu Bohu svoje vedecké šance, svoje vedecké práce, odovzdávam mu svoju manželku, svoje deti, svojho brata a svojich priateľov a napokon mu odovzdávam svoj život a seba samého. Čiže všetko, čo som dával Bohu vo svojom živote duchovne, odovzdávam mu teraz materiálne.“ Naozaj to urobil a zomrel pokojne a radostne. Úžasné svedectvo viery. Takýmto spôsobom máme aj my dávať všetko Pánu Bohu. Zatiaľ ešte nie materiálne, ale duchovne. Tento krásny kresťanský postoj urobí náš život pokojným a bohumilým a nadovšetko bude aj naše umieranie spokojné a radostné.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.
🌟 FATIMA – LISABON – TOMAR Sprevádza náš obľúbený a skúsený PaedDr. Martin Mojžiš Duchovná obnova pod vedením otca ThDr. Jozefa Marettu PhD.
🗓️ 17.2. – 22.2.2025 ➡️ 870€ vrátane polpenzie 🔝 Ubytovanie v 4* Hoteli s polpenziou
Prihlasovať sa môžete priamo cez našu stránku, telefonicky alebo emailom: 📩 ck@awertour.sk 📞 0911 285 240 📞 02/52 492 922 Neváhajte a rezervujte si svoje miesto ešte dnes, naše duchovné obnovy sa vždy rýchlo vypredajú. ... See MoreSee Less
Z našich zájazdov pre Vás vyberáme: 🌟 FATIMA – LISABON – TOMAR 🌟 Duchovná obnova pod vedením otca ThDr. Jozefa Marettu PhD. Sprievádza obľúbený a skúsený PaedDr. Martin Mojžiš 🗓️ 17.2. – 22.2.2025 ➡️ 870€ vrátane polpenzie 🔝 Ubytovanie v 4* Hoteli s polpenziou Viac informácií nájdete tu: awertour.sk/putnicke-zajazdy/fatima-lisabon-tomar/
🌟 MEXIKO + Acapulco 🗓️ 6.2. - 16.2.2025 🔝 Sprevádza obľúbený a skúsený ICLic. Miroslav Labač ➡️ Odchod autobusom na letisko z Bratislavy Letecky z Viedne Viac informácií nájdete tu: awertour.sk/putnicke-zajazdy/mexiko-acapulco-4/
Prihlasovať sa môžete priamo cez našu stránku, telefonicky alebo emailom: 📩 ck@awertour.sk 📞 0911 285 240 📞 02/52 492 922
🎁 Darujte pútnický zájazd – chvíle plné radosti a duchovného obohatenia, formou darčekového poukazu. Nezabudnuteľný darček, ktorý ostane v spomienkach vašich blízkych na celý život. Pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať. ... See MoreSee Less
Často sa mi stalo najmä v židovskej časti Jeruzalema, že sa ma pútnici pýtali: „Čo je to za valček prilepený na pravej strane zárubne dverí na každom dome? Volá sa to „mezuza.“ V tom valčeku je presne to isté, čo som už neraz spomenul, že pri Múre nárekov majú niektorí modliaci sa ortodoxní Židia na čele čiernu krabičku, kde sa nachádza text Písma svätého zo Starého zákona, konkrétne z Piatej knihy Mojžišovej. Tá krabička sa volá „Šémá“, čo je prvé slovo z dnešného prvého čítania a znamená: „Počuj Izrael...“ (Dt 6, 4-9). To isté sa nachádza aj v mezuze a každý Žid, ktorý vchádza do domu alebo bytu, sa valčeka dotkne prstami pravej ruky a pobozká si prsty na znak úcty k Božiemu zákonu. My máme z toho v kostoloch sväteničky a mali by sme ich mať aj v našich domoch či bytoch. Tak, ako v kostole, tak aj doma, keď prídeme domov alebo odchádzame z domu, by sme sa mali svätenou vodou zo sväteničky prežehnať tak, ako to robíme v kostole. Pýtam sa: „Máme doma sväteničku?“ Z evanjelií poznáme, že za Pánom Ježišom prichádzali často farizeji aj zákonníci, ale nie preto, aby sa od Ježiša niečo naučili alebo povzbudili, ale preto, aby ho podchytili v reči, obžalovali a keby to bolo možné aj zabili. V tomto prípade prichádza k Ježišovi znalec a učiteľ Zákona s dobrou vôľou, žasne nad Ježišovým učením a túži spoznať jeho názor, za čo ho Ježiš odmení pochvalou. Vieme, že Židia okrem Zákona (najmä päť kníh Mojžišových) mali ešte ďalších 248 príkazov, 365 zákazov, čo činilo 613 zákonov. Tieto zákony ale nepochádzali z Božieho vnuknutia, ale vymysleli ich zákonníci, ktoré nielen učili, ale zároveň ich aj nútili zachovávať, čo mnohí ľudia nedokázali uskutočniť. Preto ich Pán Ježiš často kritizoval. Ďakujeme zákonníkovi z dnešného evanjelia, že vytvoril príležitosť, aby Ježiš v nových súvisoch vyriekol odveké prikázanie lásky. Jeho odpoveď zákonníkovi spája dva dôležité texty zo Starého zákona. Prvý som už vyššie spomenul. Je z Knihy Deuteronomium (6, 4-9), v ktorom sa jasne hovorí, ako sa má príkaz lásky k Bohu zachovávať. Ale druhý príkaz, ktorý sa nachádza tiež v Starom zákone, sa spomína asi o 50 strán inde, a to konkrétne v Knihe Levitikus 19, 12-18). Nakoľko v dnešnej bohoslužbe slova tento text nemáme, tak ho uvediem: „Neprisahajte falošne na moje meno, aby ste nezneuctili meno svojho Boha! Ja som Pán! Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána! Hluchému sa nevysmievaj a slepému nestavaj do cesty prekážky, ale boj sa svojho Boha! Ja som Pán! Na súde sa nedopúšťaj krivdy! Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Svojho blížneho súď spravodlivo! Neroznášaj osočovania medzi súkmeňovcami! Nečíhaj na život svojho blížneho! Ja som Pán! Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi! Úprimne napomeň svojho blížneho, aby si preň neuvalil vinu na seba! Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!“ Tieto dve prikázania poznali Židia veľmi dobre, no Pán Ježiš vniesol do nich novotu. A to tak, že ich spojil dovedna. Keďže prikázanie lásky k blížnemu bolo napísané ďaleko od prikázania lásky k Bohu, tak v Novom zákone sú tieto prikázania napísané na tej istej strane, v tom istom odseku, ba v tej istej vete, takže sa už nedajú od seba oddeliť. Pán Ježiš mal na to vážny dôvod. Videl, ako sa Židia snažili prejavovať lásku k Bohu množstvom všelijakých očisťovacích úkonov, množstvom obetných obradov, množstvom pôstov a odriekaní, množstvom predpísaných modlitieb, ale na lásku k blížnemu zabúdali. Pán Ježiš povedal: „Keď prinášaš svoj dar na oltár a tam ti príde na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a choď sa zmieriť so svojím bratom a potom sa vráť a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 24). Z toho vidíme, že Pán Ježiš uprednostnil lásku k blížnemu pred vonkajšími obradmi. A tu je poučenie aj pre nás. My si povieme, že poznáme tieto dve prikázania, najmä prikázanie lásky k Bohu. Veď to v kostole dookola počúvame. Ježiš by aj nám povedal tak ako zákonníkovi, že nie sme ďaleko od Božieho kráľovstva, že nám chýba už len krôčik, že to, čo poznáme aj uskutočňujeme. Možno by nám povedal, že k uskutočňovaniu prvého prikázania je s nami spokojný. Veď mnohí z nás denne kľakáme k modlitbe, chodíme do kostola a tam vyznávame svoju lásku k Bohu. Ale čo tá druhá časť prikázania? Láska k blížnemu? Aj za túto by nás Pán Ježiš pochválil? Keby nám dal pár otázok ako: „Prečo nenávidíš brata, ktorý má iný názor ako ty? Prečo sa s niekým celý život súdiš? Prečo nosíš vo svojom srdci toľko nenávisti voči bratovi?“ A ďalšie a ďalšie otázky. Ako by sme tu obstáli? Milí priatelia. Už istotne všetci viete, že budúci rok 2025 je pápežom Františkom vyhlásený za jubilejný rok. Pri tejto príležitosti uvediem citát Otca biskupa Františka, ktorý povedal pred pár týždňami vo vatikánskom rozhlase: „Keď Židia slávili jubilejný rok, oni naozaj odpustili dlžoby, prepustili otroka, vrátili majetky, napravili škody, ktoré urobili... Veľa vnútorných zranení pramení z nášho neodpustenia našim súrodencom, susedom... Niekedy to chceme vyriešiť dvoma Otčenášmi. Nie, Jubilejný rok znamená choď za tým bratom a popros o odpustenie. Možno sú to rôzne dedičské konania, kde sme kohosi ukrátili v rámci súrodencov alebo ešte naši starí otcovia. Ísť a vrátiť tú dlžobu, oslobodiť sa od toho. Sväté písmo hovorí: teraz je milostivý čas, teraz je ten Pánov milostivý rok, ako to povedal Ježiš v synagóge v Nazarete (Lk 4). Teraz je ten milostivý čas, neodkladaj to na zajtra so susedom, s bratom, s rodičmi alebo s deťmi. Teraz. Teraz to využi, aby si svojho brata, sestru objal, povedal mu, že prosíš o odpustenie alebo vrátil dlžobu. Aby si oslobodil toho otroka, ktorý je v tvojom srdci.“ Veľmi povzbudivé slová. Preto prosme Pána Ježiša, aby sme dokázali vystúpiť na „vrchol“ obidvoch prikázaní, lebo len tak zažijeme radosť z našej veľkosti, ktorá spočíva v zachovávaní obidvoch prikázaní.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less
Každý z nás mal možnosť vidieť na ulici človeka s bielou paličkou alebo vodiacim psom, ako kráča neisto po chodníku. Ako by takíto ľudia radi videli! Kto však od narodenia nevidí, tak len z počutia vie, aký je svet nádherný. Ale kto stratí zrak z akejkoľvek príčiny, tak je to pre neho veľké nešťastie. V dnešnom evanjeliu si máme možnosť vypočuť udalosť o slepom Bartimejovi, ktorý sedel neďaleko cesty, ktorá viedla z Jericha do Jeruzalema a určite tam žobral, aby mohol prežiť. Dnes na tom mieste stoja ruiny byzantského malého kostola, ktorý bol zasvätený práve tejto udalosti. Pán Ježiš prechádzal tade po ceste do Jeruzalema. Nasledovalo ho určite veľa ľudí, ktorých učil, keď tu zrazu sa ozval hlas slepca Bartimeja: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ľudia ho okríkli, aby mlčal, no on sa nedal umlčať, ba naopak ešte volal hlasnejšie, až ho Ježiš kázal doviesť k nemu. Pretože mu Ježiš videl do srdca, kázal, aby ho ľudia pustili k nemu. Nato sa ho Ježiš opýtal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec požiadal Ježiša: „Rabboni, (učiteľ) aby som videl!“ A Ježiš mu vtedy povedal, že ho uzdravila jeho viera. Nato slepec pohliadol a nasledoval Ježiša. A táto udalosť má veľký význam aj pre nás. My síce nie sme telesne slepí. Ale máme sami v sebe dosť svetla pri odpovedi na otázku - načo sme na svete? Kde nájdeme odpoveď? Vo vede? V technike? V kultúre? Vieme, že by sme tam zbytočne hľadali odpoveď na túto otázku. Uvediem príklad. Keď prišli kresťanskí misionári do Anglicka, tak si vtedajší kráľ Edwin zavolal mudrcov, aby mu poradili, či ich prijať s ich kresťanskou vierou alebo nie. Jeden s mudrcov vstal a povedal: „Kráľ môj, predstav si, že sedíš v zime v miestnosti, kde ti horí krb a v tejto miestnosti je príjemne teplo a svetlo. Zrazu cez otvorené dvere vletí do tejto miestnosti umrznuté vtáča, preletí cez teplú miestnosť a opačnými dverami vyletí späť do mrazivej noci. Za tú chvíľu, čo letí vnútri, nedolieha naň zima, vietor a tma. Ale len čo vyletí, opäť sa ocitne v zime a v tme.“ Potom mudrc povedal, že je to podobné aj s ľudským životom. „Nevieme, čo je pred ním a ani nevieme, čo bude po ňom. Temný je náš začiatok, temný je i náš koniec. Ak nám ponúkaná kresťanská viera prinesie svetlo do tejto tmy, treba ju prijať.“ Podotýkam, že dovtedy Anglicko bolo pohanské, kým prijalo svetlo kresťanskej viery. Lebo odvtedy, čo viera uzdravila slepého, stále a ustavične sa to isté opakuje, že viera uzdravuje človeka zo slepoty a prináša mu svetlo. Lebo Ježiš je stále ten istý včera i dnes, vždy to isté koná, keď vyhlasuje o sebe: „Kto verí vo mňa, nekráča v tme, ale má svetlo života.“ Je len otázka, čo je tá viera, ktorá prináša svetlo života? Niektorí ľudia hovoria: „Som veriaci, a predsa sa cítim akoby v tme.“ Čo je viera, to nás učí slepec z dnešného evanjelia. On je vzorom správnej viery, keď neustále volal Ježiša, aby ho uzdravil i napriek tomu, že ho ľudia nechceli pustiť k nemu. No a on sa nedal, lebo s istotou veril, že mu Ježiš pomôže. Potom po uzdravení ho nasledoval. Hľa, toto je viera. Viera nie je byť zapísaný v matrike pokrstených, vedieť niečo z katechizmu alebo mať nejaké vedomosti z Písma svätého (nehovorím, že aj to netreba), ale viera je prísť k Ježišovi, prosiť ho o svetlo viery, vložiť svoj životný osud do jeho rúk, dôverovať mu a nasledovať ho, ako to urobil slepec Bartimej. Takáto viera uzdravila slepca a takáto viera dá aj nám svetlo do života. Možno si poviete, že chceme mať takú vieru, ale ako môžeme prísť k Ježišovi? Slepec to mal ľahšie, lebo Ježiš prechádzal popri ňom, ale čo my? Máme ísť k Ježišovi do Jeruzalema, do Betlehema, do Večeradla, na Kalváriu? Nie tam, podotýkam, to by sa nateraz v tomto vojnovom čase nedalo. Pán Ježiš nám ide v ústrety, pretože Jeruzalem, Betlehem, Nazaret, Večeradlo a najmä kríž s Ježišovym pribitým telom a vyliatou krvou, svoj oslávený hrob, svoje vzkriesenie a nanebovstúpenie, prenáša sem ku nám. Celý svoj život, svoje umučenie, svoje oslávenie sprítomňuje v každom kostole v Eucharistii, na obetnom stole pri svätej omši a vo svätostánku. Keď v minulosti toto veriaci pochopili, tak nad svätostánkami vybudovali tisíce chrámov, aby v nich nachádzali posilu vo viere, potechu v utrpení a nadovšetko istotu vo večný život. Cítite, že kostol, viera a šťastie života spolu súvisia? Cítite, že pre naše šťastie a pre náš čistý, statočný, poctivý, svedomitý, spravodlivý, bohumilý život je potrebný kostol a viera? Z toho vidíme, ako je potrebné každú nedeľu byť na svätej omši, kde sa stretneme s Pánom Ježišom vo viere. Milí priatelia, nech viera, ktorú nám na tento svet priniesol Ježiš z Nazareta, je naozaj svetlom, silou a oporou nášho pozemského života, ale aj zárukou nášho večného života.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less
Úprimná vďaka za nádhernú referenciu! Vaše slová nás potešili a posilnili v našej práci. Sme vďační za dôveru, ktorú nám prejavujete, a za možnosť byť súčasťou vašich duchovných ciest. ❤
"Farnosť Tvrdošín s cestovnou kanceláriou AWERTOUR v dňoch 16. – 22. októbra 2024 usporiadala úžasný pútnický zájazd, na ktorý sa len tak ľahko nezabudne. Názov púte – “Po stopách sv. Benedikta” – sa niesol v duchu očakávania nečakaných prekvapení. Navštívili sme vzácne miesta svätých ako Padova, Subiaco, Monte Cassino, Assisi, Rím…
V srdci nám ostáva sv. omša z Baziliky sv. Petra s kardinálmi, biskupmi, kňazmi a s veriacimi z Ugandy a ich živé a radostné prežívanie liturgie.
Stretnutie so sv. Otcom na Námestí sv. Petra, slávenie sv.omše svätorečenia nových 14-tich svätých v jeho tesnej blízkosti s naším pozdravom: “Tvrdošín saluta il papa Francesco” – to nám pripomína slová Evanjelia: “…dostanú stonásobne viac…” Veľkú vďačnosť a radosť v srdci pocítil každý z nás tohto úžasného daru a ešte dlho budeme v sebe spracovávať hlboké dojmy a zážitky.
Aj keď sa zdalo, že každý deň bol čas proti nám, zázračne sme stihli všetko, ba viac ako bolo v programe. Každý z nás mal možnosť počas týchto dní zakúsiť Božiu dobrotu, starostlivosť, Božiu priazeň. Aj vtipnými príbehmi v autobuse, cez chvíle modlitby, duchovných zážitkov, spoločných zdieľaní… Ďakujeme nebeskému Otcovi za úžasné dary jeho milosti, ktorých sa nám na tejto púti dostalo a že sme takto mohli spoznať aj nových svätcov, nových našich orodovníkov. Ďakujeme nášmu obetavému sprievodcovi zájazdu otcovi Michalovi Pitoniakovi, ktorému záležalo na tom, aby sme nielen toho veľa videli, ale sa aj dozvedeli, zažili, okúsili… Ďakujeme za každý jeho obohacujúci výklad, povzbudenie, spoločnosť a jeho skvelú starostlivosť o nás pútnikov.
Naša vďaka patrí aj perfektným šoférom za bezpečnú a spoľahlivú jazdu, milý prístup a ich ochotu vždy pomôcť. Tiež nášmu otcovi farnosti Róbertovi Tokárovi za nápad, ochotu, priazeň, sprevádzanie a jeho pravidelné počítanie ovečiek, aby ani jedna nechýbala, za modlitby a sv.omše. Ďakujeme cestovnej kancelárii AWERTOUR, že nám umožnila byť na úžasných miestach s úžasnými ľuďmi, mať úžasné zážitky. Nech mnohí môžu zažiť a okúsiť, čo sme mohli my: dobrotu a nekonečnú lásku Nebeského Otca. Prajeme veľa úspešných pútnických zájazdov, veselých pútnikov, ktorí ako my môžu len potvrdiť: Veriť sa oplatí!
Júlia H. "
Sprevádzal náš obľúbený a skúsený PaedDr. Michal Pitoniak.
awertour.sk/personnel/paeddr-michal-pitoniak/ ... See MoreSee Less
3 CommentsComment on Facebook
Vďaka.bohu.amen
Môžem len potvrdiť, že Awertour je super. Mame s nimi veľmi dobrú skúsenosť zo zájazdu v septembri: Barcelona, Andora,Lurdy Santiago,Fatima. Za všetkých úprimná vďaka.
🙏♥️🙏♥️🙏
🔵 TRIDSIATA TRETIA NEDEĽA CEZ ROK B
Na budúcu nedeľu, Krista Kráľa, končí liturgický rok. Vždy pred koncom liturgického roka nám dáva Cirkev počúvať a rozjímať o posledných veciach človeka. Aj dnes v katolíckych kostoloch po celom svete počúvame evanjelium o tom, že príde koniec sveta. Toto čítanie sa predovšetkým zameriava na zavŕšenie tej etapy dejín, ktorá sa označuje ako „prechodný advent,“ teda čas medzi Ježišovým príchodom v pokore a slabosti, keď sa narodil ako bezmocné dieťa v betlehemskej maštali a jeho druhým príchodom v sláve na konci sveta. Priznajme si, že sa nám toto evanjelium ťažko počúva v tejto vedecky pokročilej dobe.
Aby sme správne pochopili tieto slová, musíme si uvedomiť, že odzneli pred dvetisíc rokmi z úst Ježiša a o trochu neskôr boli napísané. Vtedy mali ľudia inú predstavu o zemi, o svete, o vesmíre ako my dnes. Pán Ježiš nemal v úmysle ľudí učiť zemepis či astronómiu, ale náboženské pravdy. On nás učí svoju náboženskú náuku, keď hovorí: „Buďte pripravení, lebo neviete, kedy bude koniec sveta a tiež koniec nášho života. Toto všetko, na čom si vy ľudia zakladáte, raz pominie. Pominie sa slnko, mesiac, zem, hviezdy, len Boh zostane naveky a s ním všetci tí, ktorí sú mu tu na zemi vo viere verní.“ Nebudem tu vysvetľovať, ako si vtedy ľudia predstavovali rôzne prírodné zákony, ktoré si nevedeli vysvetliť. No my z týchto slov Pána Ježiša máme prijať jeho náboženské posolstvo. Rôzni sektári mnohokrát nechápali toto posolstvo. Často v dejinách predpovedali koniec tohto sveta, pritom sa obliekali do bielych rúch a vystúpili na horu, aby tam očakávali príchod Božieho Syna a s ním aj koniec sveta. Lenže Pán Ježiš je proti takýmto predpovediam. Veď povedal, že o tom dni vie iba nebeský Otec.
Kedy sa skončí beh tohto sveta a kedy sa vesmír dostane k svojmu cieľu, to nikto nevie. Ako nikto z nás nevie, kedy sa dostane k svojmu cieľu jeho život. Bude to dnes, zajtra alebo dakedy neskôr?
Pán Ježiš nás práve preto, že nevieme, kedy umrieme, napomína, aby sme boli pripravení. On chce, aby sme viacej mysleli na koniec nášho života, ktorý sa udeje našou smrťou a zapečatí sa naším hrobom na cintoríne alebo urnou v krematóriu, ako zbytočne špekulovať nad tým, kedy bude koniec sveta. Pripravený je ten, kto žije v jednote s Bohom a v jednote so svojimi blížnymi. Kto nemá na duši ťažké hriechy, ten je pripravený smrťou prejsť do večného života v spoločenstve svätých a nebeského Otca.
Nech nás povzbudí prefácia z pohrebnej svätej omše: „Hoci nás zarmucuje údel smrti, potešuje nás prísľub budúcej nesmrteľnosti. Tvojim veriacim, Pane, život sa neodníma, ale mení. A keď skončíme život v smrteľnom tele, máme pripravený večný príbytok v nebesiach...“ A to slovo „večný“ zdôrazňujem na základe právd, ktoré povedal Pán Ježiš. Napríklad: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja“ (Jn 14, 2-3). Alebo: „Kto verí vo mňa aj keď zomrie, žiť bude. A nik nezomrie naveky, kto žije a verí vo mňa“ (Jn 11, 25-26). Keď Pán Ježiš tieto slová povedal Marte v Betánii pred vzkriesením jej brata Lazara, tak sa jej opýtal: „Marta, veríš tomu?“ No, a tu si dajme miesto mena Marta, svoje vlastné meno a odpoveď.
Uvediem malý príklad na povzbudenie zo života svätej Moniky, matky svätého Augustína. Keď ležala na smrteľnej posteli, stál pri nej Augustín aj s bratom. Obidvaja pri nej plakali a chceli, aby nezomrela v Taliansku, ale v rodnej vlasti v Afrike. Ona sa akoby nahnevala a povedala im, aby jej telo pochovali kdekoľvek, že na tom nezáleží, len aby pamätali na jej dušu pri oltári. Naozaj nádherný prejav nielen viery, ale aj istoty, že smrťou nič nekončí, hoci sa telo rozpadne v zemi.
Teraz si dajme otázku, ako môžeme dosiahnuť to najdôležitejšie, a to dostať sa medzi vyvolených po smrti? Znovu nám tu dáva odpoveď Pán Ježiš, keď pred svojou smrťou na Olivovej hore povedal veľmi dôležitú náuku o tom, že podľa akého kritéria nás bude súdiť pri poslednom súde. Nebude to za to, či sme si robili rôzne púte na sväté miesta, či sme sa pomodlili množstvo ružencov alebo krížových ciest. Nehovorím, že to netreba, ale kritérium bude v tejto jeho náuke, ako sme sa správali k svojim blížnym: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne. Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 34-36, 40).
Povzbuďme sa týmito myšlienkami bez strachu, kedy bude koniec sveta. Pripravujme sa na svoj odchod z tohto sveta nie so strachom, ale s radosťou, že podľa Pána Ježiša máme u Boha pripravený večný príbytok. Uvedomujme si, že tu na zemi máme len dočasný pobyt, ale večný je v nebesiach.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less
1 CommentComment on Facebook
Srdečne ďakujem otec Martin 🙏🙏🙏
❤️ Premýšľali ste už ako obdarujete svojich najbližších ? Odporúčame vám naše darčekové preukazy 🎁✈️🌍
Viete, aké je tajomstvo nezabudnuteľného darčeka? 🎁✨
Nie je to v cene, ani v blyštivom balení. Je to v spomienkach, ktoré zostávajú navždy. Predstavte si, že darujete niečo viac než len predmet. Darujete cestu, skúsenosť, chvíle plné radosti a duchovného obohatenia. 🌍✈️🤗
Naši pútnici vám určite potvrdia, že spomienky z pútnických zájazdov hrejú srdce ešte dlhé roky po návrate domov. 🙏💖
A teraz si predstavte, že práve vy môžete takýto originálny darček darovať niekomu, na kom vám záleží. Naše darčekové poukazy nie sú len obyčajnými papierikmi. Majú slávnostný dizajn, ktorý odráža duch a hĺbku zážitkov, ktoré umožňujú. Sú symbolom starostlivosti, lásky a zdieľaných zážitkov, ktoré sú oveľa cennejšie než hmotné veci. Darujte zážitok, darujte čas strávený objavovaním, darujte príbehy, ktoré sa budú rozprávať ešte roky.
A nezabudnite, najkrajšie darčeky nie sú tie, ktoré si môžeme položiť na poličku, ale tie, ktoré si uložíme do srdca. ❤️
✔️ darčekový poukaz vystavíme na akúkoľvek sumu, prípadne na konkrétny zájazd z našej ponuky
✔️ poukaz má platnosť 1,5 roka
✔️ darčekový poukaz vám bude odoslaný ihneď po uhradení
🔵Objednávať môžete telefonicky alebo emailom:
📩 ck@awertour.sk
📞 0911 285 240
📞 02/52 492 922
Ponuku zájazdov si môžete pozrieť na našej stránke:
www.awertour.sk ... See MoreSee Less
1 CommentComment on Facebook
🙏♥️🙏♥️🙏
🔵 TRIDSIATA DRUHÁ NEDEĽA CEZ ROK B
Dnešnú nedeľu biblisti nazývajú „nedeľou chudobných.“ V prvom čítaní počúvame príbeh zo života proroka Eliáša, ktorý prichádza do Sarepty k vdove – pohanke. Bolo to vtedy za veľkej chudoby, ktorá postihla v tom čase veľké množstvo ľudí. Ako môžeme počuť, Eliáš si najprv od nej pýta pohár vody, ale zároveň ju žiada, aby mu priniesla podplamenník (malý koláč z múky, oleja a vody upečený v pahrebe). Obdivujeme skutok tejto vdovy, ktorá riskovala, že keď to urobí, tak už môže aj so svojím synom zomrieť hladom. Pán Boh ju za jej vieru a lásku cez Eliáša odmenil tak, že jej viac v džbánoch nikdy nebude chýbať múka ani olej. Eliáša prenasleduje kráľovná Jezabel, ktorá stelesňuje bohatstvo a chamtivosť. Bohatstvo sa jej stalo modloslužbou, do ktorej vzťahovala aj celý izraelský národ. A toto jej Eliáš nielen vyčítal, ale jasne jej naznačil, ako ju vidí vo svojich očiach Boh.
V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš chce ukázať na falošný prejav viery a na opravdivú vieru chudobnej vdovy. Najprv si všíma učiteľov Zákona. Kritizuje ich za to, že sa tlačia do popredia, či už na ulici, kde sa snažia veľa sa modliť alebo aj na bohoslužbách v synagógach ako aj hostinách, kde vyhľadávajú prvé miesta. To je deformovaná viera, plná vypočítavosti, ctižiadosti a ziskuchtivosti. Správnu vieru nachádza u chudobnej vdovy v nádvorí jeruzalemského chrámu. Bolo tam niekoľko pokladníc, pri ktorých sedeli zapisovatelia a ktorí zapisovali mená a sumu tých, ktorí tam vkladali peniaze na potreby chrámu. Bohatí to robili tak, že svoj peňažný dar dávali do pokladnice tak, aby to ľudia videli a obdivovali ich za bohatý milodar. Spomínaná vdova nedala zapísať ani svoje meno, ani sumu, ktorú išla obetovať. Do pokladnice vhodila anonymne dve medené mince, ktoré boli jej celý majetok. Pán Ježiš pred apoštolmi až mimoriadne pochválil jej skutok keď povedal: „Veru hovorím vám, táto chudobná vdova darovala viac, ako všetci ostatní.“
A tu je poučenie aj pre nás kresťanov dnešnej doby, keď si všímame chudobnú vdovu, ktorá dala Pánu Bohu všetko. Všimnime si slovíčko „všetko.“ V tých dvoch minciach nedala len všetko hmotné, čo mala, ale ona dala „všetko,“ t. j. dala Pánu Bohu seba, celé svoje bytie, celý svoj život, čo si veľmi dobre všimol Pán Ježiš. U Pána Boha nerozhodujú vonkajšie hmotné dary, lebo Pán Boh všetko stvoril a jemu aj všetko patrí. Nech by človek dal do pokladnice akékoľvek množstvo zlata, striebra či drahokamov, to pred Bohom nemá cenu. To môžu oceniť len ľudia. Bohu sa môžeme zapáčiť a zavďačiť len vtedy, keď sa vnútorne darujeme nie pre pochvalu ľudí, ako to robili zákonníci a boháči, ale preto, že darom vyjadríme svoju lásku k Bohu. Koľko lásky je v našom dare, toľko zásluh máme od Pána Boha. Čiže, u Boha neplatí veľkosť daru, ale veľkosť lásky.
Keď chceme správne rešpektovať Ježišovo slovo v našom živote, urobme to tak, že slovom „všetko“ prenesieme z materiálnej oblasti do duchovnej oblasti. To znamená, že v našom zmýšľaní, že v našom životnom postoji Bohu dáme prvé miesto a všetko ostatné, čo sme a čo vlastníme, budeme posúvať v našom srdci na druhé miesto, pričom si uvedomíme, že všetko, čo máme, patrí Bohu, a preto sme ochotní v ktorúkoľvek chvíľu, hoci aj teraz, zrieknuť sa všetkého z lásky k Bohu. Keď Bohu dáme všetko, ako chudobná vdova z evanjelia, vtedy pocítime v duši pravú radosť, pravý pokoj, pravé Božie šťastie tu na zemi a tento Boží dar si prenesieme aj cez bránu smrti na druhý svet, kde budeme žiť vo večnej radosti, vo večnom pokoji a šťastí. Toto je zmysel našej viery.
Pre povzbudenie uvediem príklad zo života českého vedca dr. Jiřího Mrázeka, pracovníka akadémie vied. Denne chodil na svätú omšu a sväté prijímanie, modlil sa breviár, ruženec a každý piatok sa modlil krížovú cestu. Keď ležal v nemocnici, ťažko chorý na rakovinu, rád hovorieval svojim návštevníkom takto: „Vždy som mal veľmi rád desiate zastavenie krížovej cesty: Ježiša vyzliekajú zo šiat. Pri tomto zastavení už 30 rokov som sa v myšlienkach vyzliekal zo všetkého, čo tu na svete mám, lebo mi veľmi záležalo na tom, aby Boh bol mojím hlavným a prvým najvyšším dobrom. A v týchto dňoch toto vyzliekanie ktoré sa dialo vo mne 30 rokov duchovne, vykonám aj materiálne. V týchto dňoch odovzdávam Pánu Bohu svoje vedecké šance, svoje vedecké práce, odovzdávam mu svoju manželku, svoje deti, svojho brata a svojich priateľov a napokon mu odovzdávam svoj život a seba samého. Čiže všetko, čo som dával Bohu vo svojom živote duchovne, odovzdávam mu teraz materiálne.“ Naozaj to urobil a zomrel pokojne a radostne. Úžasné svedectvo viery.
Takýmto spôsobom máme aj my dávať všetko Pánu Bohu. Zatiaľ ešte nie materiálne, ale duchovne. Tento krásny kresťanský postoj urobí náš život pokojným a bohumilým a nadovšetko bude aj naše umieranie spokojné a radostné.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.
🌟 FATIMA – LISABON – TOMAR
Sprevádza náš obľúbený a skúsený PaedDr. Martin Mojžiš
Duchovná obnova pod vedením otca ThDr. Jozefa Marettu PhD.
🗓️ 17.2. – 22.2.2025
➡️ 870€ vrátane polpenzie
🔝 Ubytovanie v 4* Hoteli s polpenziou
Viac informácií nájdete tu:
awertour.sk/putnicke-zajazdy/fatima-lisabon-tomar/
Prihlasovať sa môžete priamo cez našu stránku, telefonicky alebo emailom:
📩 ck@awertour.sk
📞 0911 285 240
📞 02/52 492 922
Neváhajte a rezervujte si svoje miesto ešte dnes, naše duchovné obnovy sa vždy rýchlo vypredajú. ... See MoreSee Less
1 CommentComment on Facebook
Ďakujem otec Martin 🙏♥️🙏
Z našich zájazdov pre Vás vyberáme:
🌟 FATIMA – LISABON – TOMAR 🌟
Duchovná obnova pod vedením otca ThDr. Jozefa Marettu PhD.
Sprievádza obľúbený a skúsený PaedDr. Martin Mojžiš
🗓️ 17.2. – 22.2.2025
➡️ 870€ vrátane polpenzie
🔝 Ubytovanie v 4* Hoteli s polpenziou
Viac informácií nájdete tu:
awertour.sk/putnicke-zajazdy/fatima-lisabon-tomar/
🌟 MEXIKO + Acapulco
🗓️ 6.2. - 16.2.2025
🔝 Sprevádza obľúbený a skúsený ICLic. Miroslav Labač
➡️ Odchod autobusom na letisko z Bratislavy
Letecky z Viedne
Viac informácií nájdete tu:
awertour.sk/putnicke-zajazdy/mexiko-acapulco-4/
🌟 MEXIKO + Acapulco
🗓️ 12.2. - 22.2.2025
➡️ Odchod autobusom na letisko z Prešova a Košíc
Letecky z Budapešti
Viac informácií nájdete tu:
awertour.sk/putnicke-zajazdy/mexiko-acapulco-9/
Prihlasovať sa môžete priamo cez našu stránku, telefonicky alebo emailom:
📩 ck@awertour.sk
📞 0911 285 240
📞 02/52 492 922
🎁 Darujte pútnický zájazd – chvíle plné radosti a duchovného obohatenia, formou darčekového poukazu. Nezabudnuteľný darček, ktorý ostane v spomienkach vašich blízkych na celý život. Pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať. ... See MoreSee Less
0 CommentsComment on Facebook
🔵TRIDSIATA PRVÁ NEDEĽA CEZ ROK B
Často sa mi stalo najmä v židovskej časti Jeruzalema, že sa ma pútnici pýtali: „Čo je to za valček prilepený na pravej strane zárubne dverí na každom dome? Volá sa to „mezuza.“ V tom valčeku je presne to isté, čo som už neraz spomenul, že pri Múre nárekov majú niektorí modliaci sa ortodoxní Židia na čele čiernu krabičku, kde sa nachádza text Písma svätého zo Starého zákona, konkrétne z Piatej knihy Mojžišovej. Tá krabička sa volá „Šémá“, čo je prvé slovo z dnešného prvého čítania a znamená: „Počuj Izrael...“ (Dt 6, 4-9). To isté sa nachádza aj v mezuze a každý Žid, ktorý vchádza do domu alebo bytu, sa valčeka dotkne prstami pravej ruky a pobozká si prsty na znak úcty k Božiemu zákonu. My máme z toho v kostoloch sväteničky a mali by sme ich mať aj v našich domoch či bytoch. Tak, ako v kostole, tak aj doma, keď prídeme domov alebo odchádzame z domu, by sme sa mali svätenou vodou zo sväteničky prežehnať tak, ako to robíme v kostole. Pýtam sa: „Máme doma sväteničku?“
Z evanjelií poznáme, že za Pánom Ježišom prichádzali často farizeji aj zákonníci, ale nie preto, aby sa od Ježiša niečo naučili alebo povzbudili, ale preto, aby ho podchytili v reči, obžalovali a keby to bolo možné aj zabili. V tomto prípade prichádza k Ježišovi znalec a učiteľ Zákona s dobrou vôľou, žasne nad Ježišovým učením a túži spoznať jeho názor, za čo ho Ježiš odmení pochvalou. Vieme, že Židia okrem Zákona (najmä päť kníh Mojžišových) mali ešte ďalších 248 príkazov, 365 zákazov, čo činilo 613 zákonov. Tieto zákony ale nepochádzali z Božieho vnuknutia, ale vymysleli ich zákonníci, ktoré nielen učili, ale zároveň ich aj nútili zachovávať, čo mnohí ľudia nedokázali uskutočniť. Preto ich Pán Ježiš často kritizoval. Ďakujeme zákonníkovi z dnešného evanjelia, že vytvoril príležitosť, aby Ježiš v nových súvisoch vyriekol odveké prikázanie lásky. Jeho odpoveď zákonníkovi spája dva dôležité texty zo Starého zákona. Prvý som už vyššie spomenul. Je z Knihy Deuteronomium (6, 4-9), v ktorom sa jasne hovorí, ako sa má príkaz lásky k Bohu zachovávať. Ale druhý príkaz, ktorý sa nachádza tiež v Starom zákone, sa spomína asi o 50 strán inde, a to konkrétne v Knihe Levitikus 19, 12-18). Nakoľko v dnešnej bohoslužbe slova tento text nemáme, tak ho uvediem: „Neprisahajte falošne na moje meno, aby ste nezneuctili meno svojho Boha! Ja som Pán! Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána! Hluchému sa nevysmievaj a slepému nestavaj do cesty prekážky, ale boj sa svojho Boha! Ja som Pán! Na súde sa nedopúšťaj krivdy! Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Svojho blížneho súď spravodlivo! Neroznášaj osočovania medzi súkmeňovcami! Nečíhaj na život svojho blížneho! Ja som Pán! Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi! Úprimne napomeň svojho blížneho, aby si preň neuvalil vinu na seba! Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!“
Tieto dve prikázania poznali Židia veľmi dobre, no Pán Ježiš vniesol do nich novotu. A to tak, že ich spojil dovedna. Keďže prikázanie lásky k blížnemu bolo napísané ďaleko od prikázania lásky k Bohu, tak v Novom zákone sú tieto prikázania napísané na tej istej strane, v tom istom odseku, ba v tej istej vete, takže sa už nedajú od seba oddeliť. Pán Ježiš mal na to vážny dôvod. Videl, ako sa Židia snažili prejavovať lásku k Bohu množstvom všelijakých očisťovacích úkonov, množstvom obetných obradov, množstvom pôstov a odriekaní, množstvom predpísaných modlitieb, ale na lásku k blížnemu zabúdali. Pán Ježiš povedal: „Keď prinášaš svoj dar na oltár a tam ti príde na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a choď sa zmieriť so svojím bratom a potom sa vráť a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 24). Z toho vidíme, že Pán Ježiš uprednostnil lásku k blížnemu pred vonkajšími obradmi.
A tu je poučenie aj pre nás. My si povieme, že poznáme tieto dve prikázania, najmä prikázanie lásky k Bohu. Veď to v kostole dookola počúvame. Ježiš by aj nám povedal tak ako zákonníkovi, že nie sme ďaleko od Božieho kráľovstva, že nám chýba už len krôčik, že to, čo poznáme aj uskutočňujeme. Možno by nám povedal, že k uskutočňovaniu prvého prikázania je s nami spokojný. Veď mnohí z nás denne kľakáme k modlitbe, chodíme do kostola a tam vyznávame svoju lásku k Bohu. Ale čo tá druhá časť prikázania? Láska k blížnemu? Aj za túto by nás Pán Ježiš pochválil? Keby nám dal pár otázok ako: „Prečo nenávidíš brata, ktorý má iný názor ako ty? Prečo sa s niekým celý život súdiš? Prečo nosíš vo svojom srdci toľko nenávisti voči bratovi?“ A ďalšie a ďalšie otázky. Ako by sme tu obstáli?
Milí priatelia. Už istotne všetci viete, že budúci rok 2025 je pápežom Františkom vyhlásený za jubilejný rok. Pri tejto príležitosti uvediem citát Otca biskupa Františka, ktorý povedal pred pár týždňami vo vatikánskom rozhlase: „Keď Židia slávili jubilejný rok, oni naozaj odpustili dlžoby, prepustili otroka, vrátili majetky, napravili škody, ktoré urobili... Veľa vnútorných zranení pramení z nášho neodpustenia našim súrodencom, susedom... Niekedy to chceme vyriešiť dvoma Otčenášmi. Nie, Jubilejný rok znamená choď za tým bratom a popros o odpustenie. Možno sú to rôzne dedičské konania, kde sme kohosi ukrátili v rámci súrodencov alebo ešte naši starí otcovia. Ísť a vrátiť tú dlžobu, oslobodiť sa od toho. Sväté písmo hovorí: teraz je milostivý čas, teraz je ten Pánov milostivý rok, ako to povedal Ježiš v synagóge v Nazarete (Lk 4). Teraz je ten milostivý čas, neodkladaj to na zajtra so susedom, s bratom, s rodičmi alebo s deťmi. Teraz. Teraz to využi, aby si svojho brata, sestru objal, povedal mu, že prosíš o odpustenie alebo vrátil dlžobu. Aby si oslobodil toho otroka, ktorý je v tvojom srdci.“ Veľmi povzbudivé slová.
Preto prosme Pána Ježiša, aby sme dokázali vystúpiť na „vrchol“ obidvoch prikázaní, lebo len tak zažijeme radosť z našej veľkosti, ktorá spočíva v zachovávaní obidvoch prikázaní.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less
1 CommentComment on Facebook
Ďakujem otec Martin za krásnu katechezu 🙏♥️🙏
🌟 FATIMA – LISABON – TOMAR 🌟
Duchovná obnova pod vedením otca ThDr. Jozefa Marettu PhD.
Sprievodca: PaedDr. Martin Mojžiš
🗓️ 17.2. – 22.2.2025
➡️ 870€ vrátane polpenzie
🔝 Ubytovanie v 4* Hoteli s polpenziou
Viac informácií nájdete tu:
awertour.sk/putnicke-zajazdy/fatima-lisabon-tomar/
Prihlasovať sa môžete priamo cez našu stránku, telefonicky alebo emailom:
📩 ck@awertour.sk
📞 0911 285 240
📞 02/52 492 922
Neváhajte a rezervujte si svoje miesto ešte dnes, naše duchovné obnovy sa vždy rýchlo vypredajú. ... See MoreSee Less
1 CommentComment on Facebook
🙏♥️🙏♥️🙏
Photos from AWERTOUR, spol. s r.o.'s post ... See MoreSee Less
7 CommentsComment on Facebook
Je to úžasné. Bola som a môžem doporučiť.
Je to tam nádherné , preto si to tam ideme zopakovať 🙏♥️
Krása
View more comments
🔵 TRIDSIATA NEDEĽA CEZ ROK B
Každý z nás mal možnosť vidieť na ulici človeka s bielou paličkou alebo vodiacim psom, ako kráča neisto po chodníku. Ako by takíto ľudia radi videli! Kto však od narodenia nevidí, tak len z počutia vie, aký je svet nádherný. Ale kto stratí zrak z akejkoľvek príčiny, tak je to pre neho veľké nešťastie.
V dnešnom evanjeliu si máme možnosť vypočuť udalosť o slepom Bartimejovi, ktorý sedel neďaleko cesty, ktorá viedla z Jericha do Jeruzalema a určite tam žobral, aby mohol prežiť. Dnes na tom mieste stoja ruiny byzantského malého kostola, ktorý bol zasvätený práve tejto udalosti. Pán Ježiš prechádzal tade po ceste do Jeruzalema. Nasledovalo ho určite veľa ľudí, ktorých učil, keď tu zrazu sa ozval hlas slepca Bartimeja: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ľudia ho okríkli, aby mlčal, no on sa nedal umlčať, ba naopak ešte volal hlasnejšie, až ho Ježiš kázal doviesť k nemu. Pretože mu Ježiš videl do srdca, kázal, aby ho ľudia pustili k nemu. Nato sa ho Ježiš opýtal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec požiadal Ježiša: „Rabboni, (učiteľ) aby som videl!“ A Ježiš mu vtedy povedal, že ho uzdravila jeho viera. Nato slepec pohliadol a nasledoval Ježiša.
A táto udalosť má veľký význam aj pre nás. My síce nie sme telesne slepí. Ale máme sami v sebe dosť svetla pri odpovedi na otázku - načo sme na svete? Kde nájdeme odpoveď? Vo vede? V technike? V kultúre? Vieme, že by sme tam zbytočne hľadali odpoveď na túto otázku. Uvediem príklad. Keď prišli kresťanskí misionári do Anglicka, tak si vtedajší kráľ Edwin zavolal mudrcov, aby mu poradili, či ich prijať s ich kresťanskou vierou alebo nie. Jeden s mudrcov vstal a povedal: „Kráľ môj, predstav si, že sedíš v zime v miestnosti, kde ti horí krb a v tejto miestnosti je príjemne teplo a svetlo. Zrazu cez otvorené dvere vletí do tejto miestnosti umrznuté vtáča, preletí cez teplú miestnosť a opačnými dverami vyletí späť do mrazivej noci. Za tú chvíľu, čo letí vnútri, nedolieha naň zima, vietor a tma. Ale len čo vyletí, opäť sa ocitne v zime a v tme.“ Potom mudrc povedal, že je to podobné aj s ľudským životom. „Nevieme, čo je pred ním a ani nevieme, čo bude po ňom. Temný je náš začiatok, temný je i náš koniec. Ak nám ponúkaná kresťanská viera prinesie svetlo do tejto tmy, treba ju prijať.“ Podotýkam, že dovtedy Anglicko bolo pohanské, kým prijalo svetlo kresťanskej viery.
Lebo odvtedy, čo viera uzdravila slepého, stále a ustavične sa to isté opakuje, že viera uzdravuje človeka zo slepoty a prináša mu svetlo. Lebo Ježiš je stále ten istý včera i dnes, vždy to isté koná, keď vyhlasuje o sebe: „Kto verí vo mňa, nekráča v tme, ale má svetlo života.“ Je len otázka, čo je tá viera, ktorá prináša svetlo života? Niektorí ľudia hovoria: „Som veriaci, a predsa sa cítim akoby v tme.“ Čo je viera, to nás učí slepec z dnešného evanjelia. On je vzorom správnej viery, keď neustále volal Ježiša, aby ho uzdravil i napriek tomu, že ho ľudia nechceli pustiť k nemu. No a on sa nedal, lebo s istotou veril, že mu Ježiš pomôže. Potom po uzdravení ho nasledoval. Hľa, toto je viera. Viera nie je byť zapísaný v matrike pokrstených, vedieť niečo z katechizmu alebo mať nejaké vedomosti z Písma svätého (nehovorím, že aj to netreba), ale viera je prísť k Ježišovi, prosiť ho o svetlo viery, vložiť svoj životný osud do jeho rúk, dôverovať mu a nasledovať ho, ako to urobil slepec Bartimej. Takáto viera uzdravila slepca a takáto viera dá aj nám svetlo do života. Možno si poviete, že chceme mať takú vieru, ale ako môžeme prísť k Ježišovi? Slepec to mal ľahšie, lebo Ježiš prechádzal popri ňom, ale čo my? Máme ísť k Ježišovi do Jeruzalema, do Betlehema, do Večeradla, na Kalváriu? Nie tam, podotýkam, to by sa nateraz v tomto vojnovom čase nedalo. Pán Ježiš nám ide v ústrety, pretože Jeruzalem, Betlehem, Nazaret, Večeradlo a najmä kríž s Ježišovym pribitým telom a vyliatou krvou, svoj oslávený hrob, svoje vzkriesenie a nanebovstúpenie, prenáša sem ku nám. Celý svoj život, svoje umučenie, svoje oslávenie sprítomňuje v každom kostole v Eucharistii, na obetnom stole pri svätej omši a vo svätostánku. Keď v minulosti toto veriaci pochopili, tak nad svätostánkami vybudovali tisíce chrámov, aby v nich nachádzali posilu vo viere, potechu v utrpení a nadovšetko istotu vo večný život. Cítite, že kostol, viera a šťastie života spolu súvisia? Cítite, že pre naše šťastie a pre náš čistý, statočný, poctivý, svedomitý, spravodlivý, bohumilý život je potrebný kostol a viera? Z toho vidíme, ako je potrebné každú nedeľu byť na svätej omši, kde sa stretneme s Pánom Ježišom vo viere.
Milí priatelia, nech viera, ktorú nám na tento svet priniesol Ježiš z Nazareta, je naozaj svetlom, silou a oporou nášho pozemského života, ale aj zárukou nášho večného života.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less
1 CommentComment on Facebook
Srdečne ďakujem otec Martin, krásna katecheza 🙏♥️🙏♥️🙏