NARODENIE PÁNA – VIANOCE A
Vianoce. Aké čarovné slovo. Všetci sme sa cez Advent tešili na tieto sviatky. Koľko to bolo príprav, nákupov, aby nič nechýbalo na štedrovečernom stole ani pod stromčekom. Rodinná atmosféra, kedy sa i tí najvzdialenejší príbuzní snažia prísť k svojim najbližším. U väčšiny z nás to bola najmä duchovná príprava, keď sme si vykonali najmä dobrú svätú spoveď. Ale aj počas adventných nedieľ, ba mnohí z nás aj počas bežných dní, sme sa duchovne napĺňali Božím slovom.
Dajme si otázku: „Kvôli čomu, alebo lepšie povedané, kvôli komu? A odpoveď? Kvôli Dieťaťu, ktoré sa narodilo pred dvetisíc rokmi v Palestíne, v tej dobe v malom mestečku Betlehem. Aj keď toto mesto nebolo veľké, ale bolo veľmi významné, lebo sa nachádzalo na dôležitej obchodnej ceste, ktorú nazývame Cesta Patriarchov, na ktorej pri pôrode zomrela milovaná manželka Jakuba. Tam je aj pochovaná. Čím je ešte známe toto mesto je skutočnosť, že z neho pochádzal slávny židovský kráľ Dávid, podľa ktorého má toto mesto aj druhý názov – Dávidovo mesto. A tu sa rozvíja príbeh, pre ktorý sa už viac ako dvetisíc rokov slávia radostné sviatky – Vianoce.
Cisár Augustus, ktorý sa vyhlásil za boha, vydal nariadenie sčítania ľudu v celej Rímskej ríši s tým, aby sa išiel každý zapísať tam, odkiaľ pochádza jeho rod. Keďže svätý Jozef aj Panna Mária pochádzali z Dávidovho pokolenia, tak boli povinní ísť sa zapísať do rodného mesta kráľa Dávida, teda do Betlehema. Cesta z Nazareta do Betlehema bola okolo 150 km, čo trvalo prejsť skoro týždeň, lebo vtedy neboli dopravné prostriedky, okrem ťažného zvieraťa – oslíka. Panna Mária bola už tesne pred pôrodom, čo bolo veľmi riskantné, lebo ľahko mohlo dôjsť k pôrodu aj počas cesty. Vieme si predstaviť svätého Jozefa, čo prežíval počas tejto cesty? Ďalší problém, ktorý pre neho nastal v Betleheme, bol ten, že sa nemali s Pannou Máriou kde ubytovať. Evanjelista píše, že v hostinci nebolo miesta pre množstvo jednak tých, ktorí tam prišli pre to isté – dať sa zapísať, ale boli tam aj cudzí obchodníci, ktorí z Betlehema pokračovali do iných krajín za účelom obchodu. Určite by Jozef nebol dopustil, aby Panna Mária rodila pred mnohými pohľadmi cudzích ľudí. Podľa biblistov vieme, že svätý Jozef, hoci žil v Nazarete, pochádzal práve z Betlehema, a preto tam mal určite viacerých príbuzných. Prečo nezaklopal na niektoré dvere a nepožiadal u nich o prístrešok? Určite niektorí Jozefovi príbuzní by ich aj prijali, ale Jozef si uvedomoval dôsledky, ktoré by boli nasledovali po pôrode. Rodina, ktorá by ich bola prijala, mala by veľké problémy. Sprievodný jav pri pôrode je výtok krvi a krv podľa Židov znečisťuje. Takéto znečistenie príbytku po narodení chlapca trvalo 40 dní. Za týchto 40 dní by bol takýto príbytok nečistý a očisťovacie obrady by boli spojené aj s finančnými výdavkami, čo Jozef nechcel spôsobiť. Čo mal urobiť? Posledná možnosť bola ísť za mesto a nájsť v niektorej jaskyni – maštaľke – aké také slušné miesto. Evanjelista Lukáš 2, 7 to napísal takto: „I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ…“ Vtedy, keď sa Ježiš narodil, jaskyne sa nachádzali za vtedajším centrom Betlehema. Miestni obyvatelia si jaskyne prispôsobili na maštaľky pre svoje zvieratá, ktoré takto chránili jednak pred nepriazňou počasia, ale aj pred dravou zverou. Pútnikom pri návšteve Betlehema dávam takúto otázku: „Nezaslúžil si Boží Syn, aby sa narodil v kráľovskom paláci alebo v slušnom dome?“ On sa narodil v maštali – prepáčte za výrazy – v smradľavej, zahnojenej maštali. Až tak ďaleko siahala Božia láska, že sa Boží Syn ponížil a zostúpil na tento svet do maštale. A my si nevieme predstaviť Vianoce bez snehu, bez bohatého štedrovečerného stola, bez množstva darčekov, bez ožiarených a vyzdobených stromčekov, bez kolied a podobne. A či nám týmto neuniká najhlavnejšia podstata Vianoc, teda samotný Ježiško? Skúsme si spočítať, koľko času sme venovali obchodom a koľko kostolom? Od takmer októbra nás reklamy kŕmili vetami, že najšťastnejšie Vianoce budú s dobrými jedlami. Čo je teda dôležitejšie? Jedlo – plné brucho alebo Ježiško?
A tak aj my, správne prežijeme Vianoce, keď sa sústredíme na dieťa Ježiša, a to tak veľmi, že ho prijmeme do svojho života. A to sa dá najlepšie pri svätej omši a nadovšetko svätým prijímaním. Žiaľ, neprijať takto Pána Ježiša alebo ho odmietnuť neverou tak to sú biedne Vianoce. Spomínam si na istého starostu v mojej bývalej farnosti, ktorý po polnočnej svätej omši mi prišiel popriať šťastné sviatky a medzi iným mi povedal takúto vetu: „Ej, pán farár, ale som si dnes pri organe dobre zareval koledy.“ Samozrejme, že bol opitý a len vtedy bol na svätej omši a kto vie, kedy bol naposledy na svätej spovedi. Žiaľ, aj takto sa dajú prežiť Vianoce.
A preto vás všetkých, milí priatelia, prosím, prijmite do vašich sŕdc Pána Ježiša, aby nám takto bol v Ježišovi blízky Boh, aby nám v Ježišovi boli blízki ľudia a aby sme v Ježišovi boli všetci šťastní.
Požehnané a milostiplné vianočné sviatky vám všetkým zo srdca želá a vyprosuje:
Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.