ŠTVRTÁ NEDEĽA CEZ ROK A
Dnešná stať z Matúšovho evanjelia začína piatou kapitolou a ďalšiu šiestu a siedmu nazývajú biblisti „Horská reč.“ Reči, ktoré sa v týchto troch kapitolách nachádzajú, Pán Ježiš rozprával počas niekoľkých dní na neďalekom vŕšku nad Genezaretským jazerom, kde kresťania v piatom storočí postavili kostol z ktorého – žiaľ – ostali len základy. Vždy kedykoľvek s pútnikmi prechádzam chodníkom popri nich, tak ich upozorňujem na toto vzácne miesto. Dnes si Blahoslavenstvá pripomíname niekoľko sto metrov vyššie od týchto základov, kde je postavený oktagonálny kostol zasvätený Blahoslavenstvám. Tento kostol sa nachádza v malom lesíku, kde podľa tradície sa Pán Ježiš uťahoval niekedy aj na celú noc na rozhovor s nebeským Otcom. Nie jeden pútnik sa mi priznal, že toto miesto ho mimoriadne zasiahlo, akoby taký silný duchovný magnet.
Vrátim sa k podstate dnešnej state evanjelia. Len asi sto metrov od vyššie spomínaných základov sa nachádza miesto s názvom Tabgha, kde podľa tradície Pán Ježiš rozmnožil 5 chlebov a dve ryby pre 5 tisíc mužov. Je zaujímavé, že tento veľmi dôležitý zázrak opisujú všetci štyria evanjelisti. Evanjelista Ján výslovne píše, že tam bolo toľko mužov, ale nepíše koľko tam bolo žien a detí. Určite, že ich tam bolo veľmi veľa. A takémuto množstvu Pán Ježiš hovoril tie reči, ktoré sú napísané očitým svedkom evanjelistom Matúšom. Nemyslime si, že Pán Ježiš povedal len osem viet Blahoslavenstiev, ale určite o každej vete dlho hovoril zástupom, aby pochopili podstatu každého Blahoslavenstva. Len majster pera evanjelista Matúš dokázal každú katechézu zhrnúť do jednej vety. Takto poznáme osem viet Blahoslavenstiev. O každej vete by sa dalo veľmi dlho rozjímať aj písať, ale na to by bolo potrebné veľa času. Ja sa preto sústredím na všeobecný výklad o Blahoslavenstvách. V prvom rade je treba vysvetliť, prečo Pán Ježiš povedal osem Blahoslavenstiev, keď jedno z najdôležitejších čísel Biblie je sedmička, ktorá vyjadruje plnosť. Keď sa raz svätý Peter opýtal Ježiša, či má odpustiť spolubratovi sedemkrát, keď sa proti nemu prehreší, tak dostal odpoveď, že nie 7 krát, ale aby odpustil 77 krát. Keď k dvom sedmičkám pridáme aj tretiu, tak dostaneme číslo 777 a to je číslo v Biblii vyjadrujúce Božiu nekonečnosť. Teda, Pán Ježiš nepovedal sedem Blahoslavenstiev, ale osem k čomu mal vážny dôvod. Židia vždy, keď chceli vyjadriť nejakú hodnotu, tak sedmičku povýšili o jedno číslo, tým dostali osmičku a tak môžeme povedať, akoby na dôležitosť sedmičky položili zlatú korunku. Doteraz Židia slávia najdôležitejšie sviatky nie sedem ale osem dní. Z toho máme aj my oktávy troch najdôležitejších našich sviatkov. Keď Pán Ježiš povedal osem katechéz na Blahoslavenstvá, tak z toho vidíme, že na to, čo hovoril, dával mimoriadnu dôležitosť a dôraz. Preto hovoríme, že Blahoslavenstvá sú programová reč pre každého veriaceho katolíka.
Čo znamená výraz „blahoslavený?“ Nie je to celkom dobrý preklad. Výrazu blahoslavený alebo blažený skôr prislúcha význam „šťastný.“ Ale kto je šťastný? Keby sme sa pýtali kohokoľvek na tento výraz, tak by sme dostali veľa odpovedí na šťastie. Pre niekoho je to zdravie, majetok, dobré zamestnanie, dobrá rodina a iné. Pán Ježiš nám ale hovorí, aby sme nahľadali šťastie v tom, čo zničí moľa alebo hrdza. Podľa neho to pravé šťastie je v Božom živote. To je hodnota, ktorú sme dostali pri krste a ktorú si máme v duši chrániť a podľa toho aj žiť, aby sme dostali podiel v nebeskom kráľovstve. Kto takto žije v posväcujúcej milosti, tak môžeme povedať, že je svätý. A preto blahoslavený je svätý. Áno, je to tak, hoci sa možno tohto slova bojíme a neraz sa vyhovárame, že v dnešnom skazenom či uponáhľanom svete byť svätý je takmer nemožné. A ešte k tomu si často pripomíname obrazy alebo sochy svätých, ktorí majú okolo hlavy svätožiaru, a preto si pomyslíme, že to sú pápeži, biskupi, rehoľníci, rehoľníčky a ďalší podobní, ktorí nič nerobili, len sa modlili a boli uzavretí od vonkajšieho sveta. Prvého novembra slávime sviatok Všetkých svätých. Keby sme mali možnosť nahliadnuť do spoločenstva oslávenej Cirkvi, tak by sme boli veľmi prekvapení, kto všetko je tam. Zistili by sme, že sú tam nie len tí vyššie spomenutí, ale sú tam zastúpené všetky stavy a všetky povolania. Ako je to možné, že to dokázali? Je to tak, že žili podľa Blahoslavenstiev.
Dajme si otázku, čo je to svätosť? Je to môj vnútorný a osobný postoj voči Pánu Bohu, a to môže byť ktokoľvek a v každom stave, postavení a povolaní bez výnimky. Jedine, ak si tú výnimku spravím sám, tak potom riskujem s večným životom.
Preto, milí priatelia, nebojte sa byť svätí. Nemusíte sa zavrieť do kláštora alebo do nejakej pustovne, len si podľa svojho kresťanského svedomia plňte svoje povinnosti tam, kde ste, tam kde žijete.
Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.