NEDEĽA KRSTU PÁNA A
Dnešnou nedeľou končíme, ale aj začíname. Končíme vianočné obdobie a dnešnou nedeľou nám liturgicky začína obdobie Cez rok, ktoré je prerušené Pôstnym a Veľkonočným obdobím a po nich pokračuje obdobie Cez rok až po nedeľu Krista Kráľa. Cirkev nám dnes dáva pred náš duchovný zrak sviatok Krstu Pána, ktorým Pán Ježiš začína svoje verejné pôsobenie. K Jordánu prichádza z Galiley, z Nazareta, kde prežil 30 rokov skrytého života, aby v plnosti času verejne vystúpil. Celý rok, najmä počas nedieľ, nás bude cez evanjelistov sprevádzať svojím učením, svojimi skutkami, svojím utrpením a smrťou, ale nadovšetko svojím víťazstvom nad smrťou, teda zmŕtvychvstaním a vyvrcholí to najväčším titulom Kristus Kráľ.
Možno si pri dnešnom sviatku dávate otázku: „Prečo sa dal Pán Ježiš pokrstiť, keď bol Syn Boží, ktorý nemal hriech?“ Veď pokrstiť sa dávali hriešnici, ktorí vstupovali do rieky a vyznávali svoje hriechy. Aj Ján sa podivil, keď ho Ježiš požiadal o krst. Čo tým Pán Ježiš sledoval? Áno, tento problém je potrebné vysvetliť, o čo sa v tomto zamyslení pokúsim. Keď Pán Ježiš požiadal Jána, aby ho pokrstil, tak on sa z úcty k nemu zdráhal pokrstiť, načo mu Ježiš povedal: „Len neváhaj, veď sa sluší, aby sme splnili všetko, čo je vôľa Božia!“ A tu je jedno z vysvetlení. Pán Ježiš pre to prišiel na svet, aby splnil vôľu nebeského Otca, ako to povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4, 34). Pri obrade krstu ozval sa aj nebeský Otec, ktorý výslovne schválil Ježišov životný program tým, že zahrnul Ježiša nesmiernou láskou Ducha Svätého v podobe holubice a pritom bolo počuť jeho hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Tak, ako bol Ježišov krst otváracím programom jeho činnosti, pre ktorú prišiel na tento svet, tak aj pre každého z nás, keď sme prijali sviatosť krstu, sa stal otváracím programom aj začiatkom nového života. Takto nás nebeský Otec prijal za svojich synov a dcéry, a tým si nás Pán Ježiš prijal za svojich bratov a sestry. Je to čosi úžasné, aký nesmierny dar sme pri krste dostali. Z toho ale vyplýva aj poslanie alebo program pre náš život. To znamená žiť tak, aby sme plnili vôľu nebeského Otca. Preto sa kňaz pri obrade krstu obracia na rodičov: „Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať vaše dieťa tak, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Ježiš Kristus.“ A dáva im veľmi vážnu otázku: „Ste si vedomí tejto povinnosti?“ No, a tu sme pri probléme, ktorý dobre poznáme. Koľko máme vo farských matrikách zapísaných takých detí, ktoré boli pokrstené a koľko je z nich, keď vyrastú praktickými veriacimi? Kde je problém? Ten je v nedostatku katechézy v rodinách a nadovšetko osobný príklad rodičov pri náboženskej výchove. Ak rodičia zanedbávajú modlitbu, účasť na nedeľných svätých omšiach a iných sviatostiach, ako potom môžeme žiadať od mladých ľudí, že nepoznajú čo je to plniť vôľu Božiu? Teda, krst sa neudeľuje len preto, aby ho dieťa malo (ako talizman?) a aby rodičia mali niečo za sebou, často aj preto, aby bol pokoj v rodine. Preto nič a nikto nenahradí rodičovskú výchovu svojim deťom. Mali by sme si s láskou denne uvedomovať svoje vznešené poslanie krstu s tým, že chceme nadovšetko, vo všetkom a všade plniť vôľu nebeského Otca, tak ako ju žili a plnili prví kresťania, ktorých život obdivovali pohania, a tak sa stávali kresťanmi. Preto sa Cirkev v pohanskom Ríme a aj v celej ríši šírila.
A tak si dajme pri tomto zamyslení otázku: „Obdivujú aj nás dnešní pohania, ateisti? Či majú dôvod obdivovať napríklad rodinný život pokrstených kresťanov a ich manželskú vernosť? Či môžu obdivovať mravný život pokrstených chlapcov a dievčat? Či môžu obdivovať medziľudské vzťahy pokrstených veriacich na pracoviskách, v bytovkách, v susedstvách a inde? A môže byť potom naše náboženstvo príťažlivé, ako bolo v prvokresťanských časoch?“ Ale ak nežijeme podľa zásad našej viery, tak si musíme uvedomiť, že najväčšími škodcami kresťanského náboženstva sme my sami.
Milí priatelia. Sme na začiatku nového roka. Vložme si do každodenného nášho programu predsavzatie plniť všade vôľu Božiu tak, ako to vyplýva z nášho krstného povýšenia a poslania a potom budeme určite Bohu milí a šťastní.
Pripravil Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.