Špecializujeme sa na pútnické zájazdy a poznávacie zájazdy už 35 rokov, ktoré sú viac než len cestovaním – sú to cesty k hlbšiemu pochopeniu a duchovnému obohateniu. Organizujeme zájazdy pre jednotlivcov aj ucelené skupiny. V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať a my vám pripravíme zájazd podľa vašich predstáv.
Naše zájazdy sú navrhnuté tak, aby poskytovali nielen odpočinok od každodennej rutiny, ale predovšetkým aby vám ponúkli priestor pre modlitbu, rozjímanie a duchovný rast. S nami máte príležitosť prehĺbiť svoj vzťah s Bohom a objaviť krásu Jeho stvorenstva cez rôzne kultúry a tradície, ktoré svet ponúka. Spomienky z pútnických zájazdov ostávajú roky veľmi silné. Určite nám dajú naši pútnici za pravdu.
Izrael, Svätá zem, je korunou našich pútnických zájazdov, kde každý krok po tejto svätej zemi predstavuje krok bližšie k porozumeniu biblických príbehov a k lepšiemu chápaniu našej viery. Je to miesto, kde sa história a duchovno prelínajú, a ponúka neopakovateľnú príležitosť na duchovnú obnovu a hlboké duchovné zážitky.
🔵 TRIDSIATA DRUHÁ NEDEĽA CEZ ROK B
Dnešnú nedeľu biblisti nazývajú „nedeľou chudobných.“ V prvom čítaní počúvame príbeh zo života proroka Eliáša, ktorý prichádza do Sarepty k vdove – pohanke. Bolo to vtedy za veľkej chudoby, ktorá postihla v tom čase veľké množstvo ľudí. Ako môžeme počuť, Eliáš si najprv od nej pýta pohár vody, ale zároveň ju žiada, aby mu priniesla podplamenník (malý koláč z múky, oleja a vody upečený v pahrebe). Obdivujeme skutok tejto vdovy, ktorá riskovala, že keď to urobí, tak už môže aj so svojím synom zomrieť hladom. Pán Boh ju za jej vieru a lásku cez Eliáša odmenil tak, že jej viac v džbánoch nikdy nebude chýbať múka ani olej. Eliáša prenasleduje kráľovná Jezabel, ktorá stelesňuje bohatstvo a chamtivosť. Bohatstvo sa jej stalo modloslužbou, do ktorej vzťahovala aj celý izraelský národ. A toto jej Eliáš nielen vyčítal, ale jasne jej naznačil, ako ju vidí vo svojich očiach Boh.
V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš chce ukázať na falošný prejav viery a na opravdivú vieru chudobnej vdovy. Najprv si všíma učiteľov Zákona. Kritizuje ich za to, že sa tlačia do popredia, či už na ulici, kde sa snažia veľa sa modliť alebo aj na bohoslužbách v synagógach ako aj hostinách, kde vyhľadávajú prvé miesta. To je deformovaná viera, plná vypočítavosti, ctižiadosti a ziskuchtivosti. Správnu vieru nachádza u chudobnej vdovy v nádvorí jeruzalemského chrámu. Bolo tam niekoľko pokladníc, pri ktorých sedeli zapisovatelia a ktorí zapisovali mená a sumu tých, ktorí tam vkladali peniaze na potreby chrámu. Bohatí to robili tak, že svoj peňažný dar dávali do pokladnice tak, aby to ľudia videli a obdivovali ich za bohatý milodar. Spomínaná vdova nedala zapísať ani svoje meno, ani sumu, ktorú išla obetovať. Do pokladnice vhodila anonymne dve medené mince, ktoré boli jej celý majetok. Pán Ježiš pred apoštolmi až mimoriadne pochválil jej skutok keď povedal: „Veru hovorím vám, táto chudobná vdova darovala viac, ako všetci ostatní.“
A tu je poučenie aj pre nás kresťanov dnešnej doby, keď si všímame chudobnú vdovu, ktorá dala Pánu Bohu všetko. Všimnime si slovíčko „všetko.“ V tých dvoch minciach nedala len všetko hmotné, čo mala, ale ona dala „všetko,“ t. j. dala Pánu Bohu seba, celé svoje bytie, celý svoj život, čo si veľmi dobre všimol Pán Ježiš. U Pána Boha nerozhodujú vonkajšie hmotné dary, lebo Pán Boh všetko stvoril a jemu aj všetko patrí. Nech by človek dal do pokladnice akékoľvek množstvo zlata, striebra či drahokamov, to pred Bohom nemá cenu. To môžu oceniť len ľudia. Bohu sa môžeme zapáčiť a zavďačiť len vtedy, keď sa vnútorne darujeme nie pre pochvalu ľudí, ako to robili zákonníci a boháči, ale preto, že darom vyjadríme svoju lásku k Bohu. Koľko lásky je v našom dare, toľko zásluh máme od Pána Boha. Čiže, u Boha neplatí veľkosť daru, ale veľkosť lásky.
Keď chceme správne rešpektovať Ježišovo slovo v našom živote, urobme to tak, že slovom „všetko“ prenesieme z materiálnej oblasti do duchovnej oblasti. To znamená, že v našom zmýšľaní, že v našom životnom postoji Bohu dáme prvé miesto a všetko ostatné, čo sme a čo vlastníme, budeme posúvať v našom srdci na druhé miesto, pričom si uvedomíme, že všetko, čo máme, patrí Bohu, a preto sme ochotní v ktorúkoľvek chvíľu, hoci aj teraz, zrieknuť sa všetkého z lásky k Bohu. Keď Bohu dáme všetko, ako chudobná vdova z evanjelia, vtedy pocítime v duši pravú radosť, pravý pokoj, pravé Božie šťastie tu na zemi a tento Boží dar si prenesieme aj cez bránu smrti na druhý svet, kde budeme žiť vo večnej radosti, vo večnom pokoji a šťastí. Toto je zmysel našej viery.
Pre povzbudenie uvediem príklad zo života českého vedca dr. Jiřího Mrázeka, pracovníka akadémie vied. Denne chodil na svätú omšu a sväté prijímanie, modlil sa breviár, ruženec a každý piatok sa modlil krížovú cestu. Keď ležal v nemocnici, ťažko chorý na rakovinu, rád hovorieval svojim návštevníkom takto: „Vždy som mal veľmi rád desiate zastavenie krížovej cesty: Ježiša vyzliekajú zo šiat. Pri tomto zastavení už 30 rokov som sa v myšlienkach vyzliekal zo všetkého, čo tu na svete mám, lebo mi veľmi záležalo na tom, aby Boh bol mojím hlavným a prvým najvyšším dobrom. A v týchto dňoch toto vyzliekanie ktoré sa dialo vo mne 30 rokov duchovne, vykonám aj materiálne. V týchto dňoch odovzdávam Pánu Bohu svoje vedecké šance, svoje vedecké práce, odovzdávam mu svoju manželku, svoje deti, svojho brata a svojich priateľov a napokon mu odovzdávam svoj život a seba samého. Čiže všetko, čo som dával Bohu vo svojom živote duchovne, odovzdávam mu teraz materiálne.“ Naozaj to urobil a zomrel pokojne a radostne. Úžasné svedectvo viery.
Takýmto spôsobom máme aj my dávať všetko Pánu Bohu. Zatiaľ ešte nie materiálne, ale duchovne. Tento krásny kresťanský postoj urobí náš život pokojným a bohumilým a nadovšetko bude aj naše umieranie spokojné a radostné.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov.
🌟 FATIMA – LISABON – TOMAR
Sprevádza náš obľúbený a skúsený PaedDr. Martin Mojžiš
Duchovná obnova pod vedením otca ThDr. Jozefa Marettu PhD.
🗓️ 17.2. – 22.2.2025
➡️ 870€ vrátane polpenzie
🔝 Ubytovanie v 4* Hoteli s polpenziou
Viac informácií nájdete tu:
awertour.sk/putnicke-zajazdy/fatima-lisabon-tomar/
Prihlasovať sa môžete priamo cez našu stránku, telefonicky alebo emailom:
📩 ck@awertour.sk
📞 0911 285 240
📞 02/52 492 922
Neváhajte a rezervujte si svoje miesto ešte dnes, naše duchovné obnovy sa vždy rýchlo vypredajú. ... See MoreSee Less
1 CommentComment on Facebook
Ďakujem otec Martin 🙏♥️🙏
Z našich zájazdov pre Vás vyberáme:
🌟 FATIMA – LISABON – TOMAR 🌟
Duchovná obnova pod vedením otca ThDr. Jozefa Marettu PhD.
Sprievádza obľúbený a skúsený PaedDr. Martin Mojžiš
🗓️ 17.2. – 22.2.2025
➡️ 870€ vrátane polpenzie
🔝 Ubytovanie v 4* Hoteli s polpenziou
Viac informácií nájdete tu:
awertour.sk/putnicke-zajazdy/fatima-lisabon-tomar/
🌟 MEXIKO + Acapulco
🗓️ 6.2. - 16.2.2025
🔝 Sprevádza obľúbený a skúsený ICLic. Miroslav Labač
➡️ Odchod autobusom na letisko z Bratislavy
Letecky z Viedne
Viac informácií nájdete tu:
awertour.sk/putnicke-zajazdy/mexiko-acapulco-4/
🌟 MEXIKO + Acapulco
🗓️ 12.2. - 22.2.2025
➡️ Odchod autobusom na letisko z Prešova a Košíc
Letecky z Budapešti
Viac informácií nájdete tu:
awertour.sk/putnicke-zajazdy/mexiko-acapulco-9/
Prihlasovať sa môžete priamo cez našu stránku, telefonicky alebo emailom:
📩 ck@awertour.sk
📞 0911 285 240
📞 02/52 492 922
🎁 Darujte pútnický zájazd – chvíle plné radosti a duchovného obohatenia, formou darčekového poukazu. Nezabudnuteľný darček, ktorý ostane v spomienkach vašich blízkych na celý život. Pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať. ... See MoreSee Less
0 CommentsComment on Facebook
🔵TRIDSIATA PRVÁ NEDEĽA CEZ ROK B
Často sa mi stalo najmä v židovskej časti Jeruzalema, že sa ma pútnici pýtali: „Čo je to za valček prilepený na pravej strane zárubne dverí na každom dome? Volá sa to „mezuza.“ V tom valčeku je presne to isté, čo som už neraz spomenul, že pri Múre nárekov majú niektorí modliaci sa ortodoxní Židia na čele čiernu krabičku, kde sa nachádza text Písma svätého zo Starého zákona, konkrétne z Piatej knihy Mojžišovej. Tá krabička sa volá „Šémá“, čo je prvé slovo z dnešného prvého čítania a znamená: „Počuj Izrael...“ (Dt 6, 4-9). To isté sa nachádza aj v mezuze a každý Žid, ktorý vchádza do domu alebo bytu, sa valčeka dotkne prstami pravej ruky a pobozká si prsty na znak úcty k Božiemu zákonu. My máme z toho v kostoloch sväteničky a mali by sme ich mať aj v našich domoch či bytoch. Tak, ako v kostole, tak aj doma, keď prídeme domov alebo odchádzame z domu, by sme sa mali svätenou vodou zo sväteničky prežehnať tak, ako to robíme v kostole. Pýtam sa: „Máme doma sväteničku?“
Z evanjelií poznáme, že za Pánom Ježišom prichádzali často farizeji aj zákonníci, ale nie preto, aby sa od Ježiša niečo naučili alebo povzbudili, ale preto, aby ho podchytili v reči, obžalovali a keby to bolo možné aj zabili. V tomto prípade prichádza k Ježišovi znalec a učiteľ Zákona s dobrou vôľou, žasne nad Ježišovým učením a túži spoznať jeho názor, za čo ho Ježiš odmení pochvalou. Vieme, že Židia okrem Zákona (najmä päť kníh Mojžišových) mali ešte ďalších 248 príkazov, 365 zákazov, čo činilo 613 zákonov. Tieto zákony ale nepochádzali z Božieho vnuknutia, ale vymysleli ich zákonníci, ktoré nielen učili, ale zároveň ich aj nútili zachovávať, čo mnohí ľudia nedokázali uskutočniť. Preto ich Pán Ježiš často kritizoval. Ďakujeme zákonníkovi z dnešného evanjelia, že vytvoril príležitosť, aby Ježiš v nových súvisoch vyriekol odveké prikázanie lásky. Jeho odpoveď zákonníkovi spája dva dôležité texty zo Starého zákona. Prvý som už vyššie spomenul. Je z Knihy Deuteronomium (6, 4-9), v ktorom sa jasne hovorí, ako sa má príkaz lásky k Bohu zachovávať. Ale druhý príkaz, ktorý sa nachádza tiež v Starom zákone, sa spomína asi o 50 strán inde, a to konkrétne v Knihe Levitikus 19, 12-18). Nakoľko v dnešnej bohoslužbe slova tento text nemáme, tak ho uvediem: „Neprisahajte falošne na moje meno, aby ste nezneuctili meno svojho Boha! Ja som Pán! Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána! Hluchému sa nevysmievaj a slepému nestavaj do cesty prekážky, ale boj sa svojho Boha! Ja som Pán! Na súde sa nedopúšťaj krivdy! Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Svojho blížneho súď spravodlivo! Neroznášaj osočovania medzi súkmeňovcami! Nečíhaj na život svojho blížneho! Ja som Pán! Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi! Úprimne napomeň svojho blížneho, aby si preň neuvalil vinu na seba! Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!“
Tieto dve prikázania poznali Židia veľmi dobre, no Pán Ježiš vniesol do nich novotu. A to tak, že ich spojil dovedna. Keďže prikázanie lásky k blížnemu bolo napísané ďaleko od prikázania lásky k Bohu, tak v Novom zákone sú tieto prikázania napísané na tej istej strane, v tom istom odseku, ba v tej istej vete, takže sa už nedajú od seba oddeliť. Pán Ježiš mal na to vážny dôvod. Videl, ako sa Židia snažili prejavovať lásku k Bohu množstvom všelijakých očisťovacích úkonov, množstvom obetných obradov, množstvom pôstov a odriekaní, množstvom predpísaných modlitieb, ale na lásku k blížnemu zabúdali. Pán Ježiš povedal: „Keď prinášaš svoj dar na oltár a tam ti príde na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a choď sa zmieriť so svojím bratom a potom sa vráť a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 24). Z toho vidíme, že Pán Ježiš uprednostnil lásku k blížnemu pred vonkajšími obradmi.
A tu je poučenie aj pre nás. My si povieme, že poznáme tieto dve prikázania, najmä prikázanie lásky k Bohu. Veď to v kostole dookola počúvame. Ježiš by aj nám povedal tak ako zákonníkovi, že nie sme ďaleko od Božieho kráľovstva, že nám chýba už len krôčik, že to, čo poznáme aj uskutočňujeme. Možno by nám povedal, že k uskutočňovaniu prvého prikázania je s nami spokojný. Veď mnohí z nás denne kľakáme k modlitbe, chodíme do kostola a tam vyznávame svoju lásku k Bohu. Ale čo tá druhá časť prikázania? Láska k blížnemu? Aj za túto by nás Pán Ježiš pochválil? Keby nám dal pár otázok ako: „Prečo nenávidíš brata, ktorý má iný názor ako ty? Prečo sa s niekým celý život súdiš? Prečo nosíš vo svojom srdci toľko nenávisti voči bratovi?“ A ďalšie a ďalšie otázky. Ako by sme tu obstáli?
Milí priatelia. Už istotne všetci viete, že budúci rok 2025 je pápežom Františkom vyhlásený za jubilejný rok. Pri tejto príležitosti uvediem citát Otca biskupa Františka, ktorý povedal pred pár týždňami vo vatikánskom rozhlase: „Keď Židia slávili jubilejný rok, oni naozaj odpustili dlžoby, prepustili otroka, vrátili majetky, napravili škody, ktoré urobili... Veľa vnútorných zranení pramení z nášho neodpustenia našim súrodencom, susedom... Niekedy to chceme vyriešiť dvoma Otčenášmi. Nie, Jubilejný rok znamená choď za tým bratom a popros o odpustenie. Možno sú to rôzne dedičské konania, kde sme kohosi ukrátili v rámci súrodencov alebo ešte naši starí otcovia. Ísť a vrátiť tú dlžobu, oslobodiť sa od toho. Sväté písmo hovorí: teraz je milostivý čas, teraz je ten Pánov milostivý rok, ako to povedal Ježiš v synagóge v Nazarete (Lk 4). Teraz je ten milostivý čas, neodkladaj to na zajtra so susedom, s bratom, s rodičmi alebo s deťmi. Teraz. Teraz to využi, aby si svojho brata, sestru objal, povedal mu, že prosíš o odpustenie alebo vrátil dlžobu. Aby si oslobodil toho otroka, ktorý je v tvojom srdci.“ Veľmi povzbudivé slová.
Preto prosme Pána Ježiša, aby sme dokázali vystúpiť na „vrchol“ obidvoch prikázaní, lebo len tak zažijeme radosť z našej veľkosti, ktorá spočíva v zachovávaní obidvoch prikázaní.
Pripravil vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov. ... See MoreSee Less
1 CommentComment on Facebook
Ďakujem otec Martin za krásnu katechezu 🙏♥️🙏